Martina

Dlho som premýšľala nad tým, ako by vyzeral môj život, ak by som nikdy nestretla… Muža, ktorý mi dokázal, že láska dnes nie je samozrejmosť. Niekoho, o kom som si myslela, že ak niektoré veci budem prehliadať, všetko sa raz zmení. Pochopí, že ho nik nebude milovať viac ako ja. V noci, kedy som mala cítiť iba jeho blízkosť, som mu namiesto toho hľadala ospravedlnenia. Niekedy ležiac vedľa neho a inokedy utápajúc sa v samote a tichu, ktoré dokázal prekričať len neporiadok v mojej duši.

Každý z nás pôsobí inak, a pritom si to, ako ho druhí vnímajú, vôbec neuvedomuje. Jednoducho sa dostane do kolobehu bežného života, ktorý ho tak pohltí, že sa vôbec nezamýšľa nad tým, či mu ostatní dokážu naozaj porozumieť. Berie, čo mu život dáva, a občas len pokrúti hlavou, prečo sa mu opakovane dejú isté veci, no stále nevidí dôvod pátrať po príčine kdesi v hlbinách svojej duše, pretože na to jednoducho nemá čas…

Už som to pochopil… Dnes to vidím inak. Viem, že som urobil chybu. Mrzí ma to. Dokážem ti, že mi na tebe napriek všetkému záleží. Zahodíme minulosť za hlavu. Chcem to napraviť. Zmenil som sa…
Aj toto sú slová, ktoré v ženskej duši spôsobia doslova explóziu. Časom sa naučíme žiť bez niekoho, kto nám v srdci zanechal nemalé jazvy, pochopíme, že sa to stať malo, a na lásku a vzťahy ako také sa zrazu pozeráme trochu inak. Sme obozretnejšie, menej dôverčivé, viac sa držíme v ústraní a hovoríme si, že ak má niečo do nášho života prísť, príde to samo.