Author
I keď sa hovorí, že máme svoj život pevne vo svojich rukách, nie vždy je to pravda. Niekedy nemáme na výber. Niekedy nemáme dokonca ani len šancu niečo zmeniť. Jednoducho sa stanú veci, ktoré neovplyvníme, no ony zasa ovplyvnia nás. A práve o týchto skutočnostiach chcem dnes hovoriť. O momentoch, ktoré v nás už navždy zanechajú prázdne miesta, a my – nech robíme, čo robíme – s tým neurobíme nič.
Časom som pochopila, že na istý typ bolesti neexistuje liek. Nie je možné ju utlmiť, potlačiť ani sa tváriť, že ma nič nebolí. Pretože bolí… Ale dnes viem, že je to v poriadku, lebo to bolieť má. Čo iné by som po tom všetkom mala cítiť? Veď som predsa milovala, tak ako len žena dokáže milovať, no… No nebola to láska, ktorá by hriala pri srdci.
Raz príde ten deň, kedy sa všetko zmení. Minulosť necháš za sebou a budeš sa pozerať iba dopredu, pretože to, čo tam uvidíš, ťa bude lákať tak, že nebudeš mať dôvod spomínať na všetku tú bolesť, ktorou si si prešla.
Uvedomíš si, koľko tvojich sĺz bolo zbytočných, koľko úsilia si vložila do vzťahov, ktoré za to nestáli, koľkokrát si doslova bojovala s veternými mlynmi…
Vždy bolo pre mňa slovo koniec príliš definitívne. Vnímala som ho ako ničotu, ktorá nastane po tom, čomu som sa tak veľmi chcela vyhnúť. Až raz, po rokoch od jedného takého konca som prišla na to, že koniec síce definitívny je, ale zároveň sa v tom istom momente začne nová životná etapa. Spočiatku ťažká a hrozivá, pretože k tomu prispievam ja svojím strachom.
Niekedy premýšľam nad tým, čo sa skrýva za úsmevmi druhých ľudí. Presne tých, o ktorých viem tak málo, no stretávam ich každý deň. Premýšľam, či aj oni majú starosti a či si niekedy povedali, že už nevládzu, no naďalej sa usmievajú. Pretože práve za usmiatou tvárou sa skrýva najviac bolesti. Viem to. Aj ja sa totiž často usmievam, a najmä vtedy, keď dobrá nálada v mojej duši nepanuje.
Občas v našom živote nastanú momenty, kedy pochopíme, že musíme niečo zmeniť. Napriek odhodlaniu, ktoré sme roky zbierali, napriek tomu, že možno budeme musieť čeliť netaktným otázkam nášho okolia.
Jednoducho sa dostaneme do bodu, v ktorom prídeme na to, že takto to už ďalej nejde.
