Author
Raz príde ten deň, kedy sa všetko zmení. Minulosť necháš za sebou a budeš sa pozerať iba dopredu, pretože to, čo tam uvidíš, ťa bude lákať tak, že nebudeš mať dôvod spomínať na všetku tú bolesť, ktorou si si prešla.
Uvedomíš si, koľko tvojich sĺz bolo zbytočných, koľko úsilia si vložila do vzťahov, ktoré za to nestáli, koľkokrát si doslova bojovala s veternými mlynmi…
Vždy bolo pre mňa slovo koniec príliš definitívne. Vnímala som ho ako ničotu, ktorá nastane po tom, čomu som sa tak veľmi chcela vyhnúť. Až raz, po rokoch od jedného takého konca som prišla na to, že koniec síce definitívny je, ale zároveň sa v tom istom momente začne nová životná etapa. Spočiatku ťažká a hrozivá, pretože k tomu prispievam ja svojím strachom.
Niekedy premýšľam nad tým, čo sa skrýva za úsmevmi druhých ľudí. Presne tých, o ktorých viem tak málo, no stretávam ich každý deň. Premýšľam, či aj oni majú starosti a či si niekedy povedali, že už nevládzu, no naďalej sa usmievajú. Pretože práve za usmiatou tvárou sa skrýva najviac bolesti. Viem to. Aj ja sa totiž často usmievam, a najmä vtedy, keď dobrá nálada v mojej duši nepanuje.
Občas v našom živote nastanú momenty, kedy pochopíme, že musíme niečo zmeniť. Napriek odhodlaniu, ktoré sme roky zbierali, napriek tomu, že možno budeme musieť čeliť netaktným otázkam nášho okolia.
Jednoducho sa dostaneme do bodu, v ktorom prídeme na to, že takto to už ďalej nejde.
Vždy keď sa to stane, potrebujem sa zavrieť doma a zostať v posteli schúlená tak dlho, kým si nepoviem, že je to preč. Tie spomienky, tie pocity, ktoré na spomienky nadväzujú. Akoby som sa chcela uistiť, že som konečne v bezpečí a nič z toho, čo sa mi dialo predtým, sa už nezopakuje. Preto tá posteľ, tá huňatá deka, čas, ktorý zrazu zastal, a všade absolútne ticho…
Spomínam si na dni, kedy som sa musela premáhať, aby som nekričala. Krik mám totiž spojený len s ľuďmi, s ktorými ja osobne nechcem mať nič spoločné. A tak som sa snažila tlmiť v sebe potrebu zakričať vždy, keď to na mňa prišlo. Napríklad vtedy, keď som cítila úplnú bezmocnosť a vedela som, že ťa strácam, hoci ty si s maskou na tvári tvrdil opak.
