Author
Viem, že si práve hovoríš, aká je komplikovaná a že sa v nej nevyznáš. Možno i pochybuješ o tom, či ona k tebe cíti to isté, a narastá v tvojom vnútri hnev, pretože čoraz častejšie myslíš na to, že by to z jej strany mohla byť iba hra. Doposiaľ si bol zvyknutý, že žena si od muža neustále vyžaduje prejavy lásky. V podobe skutkov, slov, spoločne strávených chvíľ…
Možno aj ty práve sedíš a s nemým pohľadom hľadíš do prázdna. Si tak unavená, že si už prestala venovať pozornosť aj vlastným myšlienkam. Prestala si počítať hodiny, ktoré stráviš pozeraním sa na bielu stenu, a dni, kedy sa tento scenár opakuje, si už prestala rátať tiež. Túžiš len po tom, aby všetko utíchlo, aby sa všetko zastavilo a ty si viac nemusela fungovať vo svete, ktorý od teba stále niečo vyžaduje.
V živote sa nám dejú veci, ktoré nedokážeme predpovedať. Nevieme sa na ne pripraviť, nemáme možnosť vopred si premyslieť, ako sa s nimi vysporiadame. Je to jedna veľká lotéria a je len na nás, čo všetko do tejto hry vsadíme. Či sa odhodláme riskovať a hráme vabank, alebo budeme neustále myslieť na to, že je dobré, ak si ponecháme nejakú rezervu.
Život nám občas prinesie chvíle, z ktorých sa dlho nevieme spamätať. Sú to zväčša okamihy, kedy sme si uvedomili, že sme dlho žili v omyle. Kráčali sme si po svete s dobrým pocitom na duši a nazdávali sme sa, že je všetko tak, ako má byť, tak, ako chceme, aby to bolo. No stačilo len málo a zrazu sa naše domnienky zosypali…
Spomínam si na časy, kedy som si myslela, že priatelia sú všetko… Všetko, čo potrebujem. Verila som, že každý problém sa dá zvládnuť, ak naň nie sme sami. A tak som sa aj správala… Snažila som sa, aby každý, s kým sme sa navzájom nazývali priateľmi, cítil, aký dôležitý pre mňa je. Vyhýbala som sa nedorozumeniam, predchádzala som konfliktom. Za každú cenu, nech sa deje čokoľvek, s nádejou, že občas nevysloviť svoj názor sa oplatí.
Ľudia, ktorí po sebe zanechajú spúšť… To sú presne tí, ktorých stretneme, dovolíme im vstúpiť do nášho života a neskôr si želáme, aby sme ich radšej nikdy nespoznali. Sú to presne tí, na ktorých spomienka bolí, ktorých meno nám vyvoláva srdcovú slabosť. Sú to ľudia, ktorým sme dovolili, aby nás zmenili, ktorí nám niečo vzali a už nám to nik nevráti. Tí, v ktorých sme stratili tak veľa a predovšetkým sme sa v nich stratili aj my sami.
