Autor
Nikto sa nenaučí o živote tak veľa, ako človek, ktorý miluje nesprávnu osobu. Ako ten, kto miluje niekoho, kto mu to neopláca. Ako ten, kto miluje niekoho, kto ho iba vodí za nos a je mu jedno, akú spúšť po sebe zanechá. Láska je vskutku zvláštna. Vie vzniknúť aj tam, kde by vôbec vzniknúť nemala. Dokáže našu dušu upokojiť, ale aj priviesť do šialenstva…
Neviem, či poznáš ten pocit… Keď ráno vstaneš z postele a uvedomíš si, že ťa nič netrápi ani nebolí. Si jednoducho šťastná, len tak… pretože šťastnou môžeš byť. Si hrdá na to, že si mnoho vecí prekonala, a tvoju dušu napĺňa pokoj, dokonca sa i tešíš na nový deň. Si zvedavá, čo ti prinesie, lebo už viac nie si ustráchaná, opäť máš chuť objavovať svet.
Viem, že sa ti to teraz zdá ako obyčajná fráza, ktorou ťa upokojujú všetci, čo vidia tvoju strhanú tvár. Pravdepodobne si sa podobných viet napočúvala už dosť, dokonca si na ne chytila akúsi alergiu. Máš pocit, že ak to ešte raz niekto vysloví, vybuchneš a neudržíš sa.
Jednoducho je toho na teba príliš…
Láska nám dokáže občas poriadne pomotať hlavu. Vlastne… nielen občas, takmer vždy. Zastrie nám videnie, zrazu vidíme všetko ružovo a strácame pri nej triezvy úsudok. Akoby sa nám v hlave vypla výstražná kontrolka, ktorá by sa mala rozsvietiť vždy, keď niečo nie je v poriadku. A tak sa len s blaženým úsmevom spoliehame na to, že nikde nič nebliká, a veríme svojej dočasne vypnutej intuícii.
Niekedy mám pocit, že sa nespoznávam. Nehovorím to, čo by som chcela povedať. Už neprejavujem city tak často ako kedysi. Dávam si pozor na to, koho si k sebe pustím. Som ticho práve vtedy, keď mám chuť kričať. Smejem sa, aby som tak zakryla svoje slzy. A keď plačem, schúlim sa do klbka a objímem samu seba. Už viac nehľadám náruč, do ktorej by som sa v takýchto chvíľach schovala.
Minulosť sa opakuje, aj keď som si myslela, že už viac sa mi to stať nemôže. Jedny dvere som zavrela, rozhodla som sa, že takto to už ďalej nechcem… Ale zdá sa mi, že je to tu opäť. Presne to isté, len v inej farbe, v inom odtieni. Tiež sa ti občas zdá, že ťa prenasledujú rovnaké problémy? Že len čo sa zbavíš jednej veci, ktorá ťa trápi, príde to znova? Ako je to možné? Veď si predsa za minulosťou urobila hrubú čiaru. A možno…
