Author
Dospejeme v momente, keď pochopíme, že tie najväčšie nástrahy na nás nečakajú tam vonku. No striehnu v našej duši, kedykoľvek schopné prekaziť nám aj ten najnepatrnejší okamih šťastia. Áno, mnohokrát sme to my sami, kto si život komplikuje. Kto si nahovorí, že za veľa nestojí, že si niečo nezaslúži. Kto odmieta preskúmať aj druhú stranu mince, pustiť sa presvedčení, ktoré sú toxické a iba nás zväzujú…
Asi každý z nás sa pri spomienke na to, ako sa správal v minulosti, musí trochu pousmiať. Áno, boli sme iní. Za nejaké to desaťročie sa náš postoj k životu, ku vzťahom a sklamaniam značne zmení. Asi každý z nás si povie, že kedysi dokázal riešiť hlúposti. Že sa priveľmi upol na niečo, čo si jeho pozornosť a energiu vôbec nezaslúžilo. Že ho priveľmi dokázal opantať pocit, že dokáže niekoho zmeniť. A každý z nás sme v istej chvíli svojho života pochopili, aký veľký omyl to je…
Nemám na to žiaden dôvod. No i tak ma občas prepadne strach. Z ničoho nič, príde ako veľká vlna, ktorá so sebou zmetie všetko, čo jej stojí v ceste. Možno je to tým, že si až príliš všímam, čo sa deje okolo nás. Všetky tie vzťahy, presne tie, ktoré pôsobili rozprávkovo, a potom… Potom to prišlo. Veľkú lásku nahradili veľké výčitky, hry kto z koho, kto komu ublíži viac. Kto bude víťaz a kto porazený, hoci v láske by sa víťaziť nemalo. Nie vtedy, ak si jednotlivec. V láske totiž môžeme zvíťaziť len vtedy, ak sa o to víťazstvo máme s kým podeliť.
Pohnúť sa vpred. Nechať minulosť za sebou. Odlepiť sa z miesta, začať novú kapitolu… Nech to už nazveme, ako len chceme, podstata zostáva… Nový začiatok je občas poriadne ťažký. Túžime po ňom, no potom sa pristihneme pri tom, ako sami sebe podrážame nohy, len čo sa odhodláme niekam vykročiť. Áno, občas sa stáva, že sa príliš dlho nevieme nikam posunúť…
Na konci roka sa zvykneme vracať k svojim úspechom. Aj dnes na sociálnych sieťach môžeme pozorovať spomienkové videá plné usmiatych tvárí, prelomových okamihov, dychberúcich prekvapení a dobrodružstiev, aké nám život poskytne možno len raz. Lenže, ruku na srdce… Je život iba o tomto? Samy veľmi dobre, že nie. Samy sme sa totiž tisíckrát presvedčili, že rok, ktorý sa práve chýli ku koncu (rovnako ako všetky roky pred tým), prináša aj chvíle, ktorými sa chváliť nedá. Pretože jednoducho príliš bolia…
Aj tento rok ste písali spolu s nami. V blogu nám pribudli stovky článkov a na Instagrame @vase_ulomky sa objavili desiatky citátov. Dnes sme sa rozhodli vybrať presne tie slová od vás, ktoré vás v roku 2022 inšpirovali najväčšmi. Zo srdca ďakujeme každému, kto s nami zdieľal svoje myšlienky. Pretože hoci to znie ako klišé, našou najväčšou inšpiráciou ste vždy boli a aj budete vy. Vaše príbehy, vaše komentáre, vaše myšlienky, ktoré nám posielate do súkromných správ. Bez vás by Úlomky ženy neboli domovom ani pre nás…
