Martina

Vraví sa, že láska prekoná všetky prekážky… No je to skutočne tak? Osobne si myslím, že len láska nestačí. Pretože mnohé páry sa síce milujú, no nevedia, ako s týmto citom narábať. K tej láske totiž ešte treba niečo pridať. Inak nadobro zmizne, zmení sa na nenávisť či ľahostajnosť. Ku každej láske treba primiešať pár ďalších ingrediencií. Rešpekt. Súcit. A v neposlednom rade i dôveru. Pretože tam, kde jeden druhému neverí, kde jeden druhého sklame či niečo pred ním zatajuje, je i tá najväčšia láska prikrátka.

Vo vzťahoch ako takých (a to nielen v tých partnerských) pozorujem už dlhšie jednu zaujímavú skutočnosť… Že si chybu dokážeme priznať v nesprávnom čase. Ako to myslím? Jednoducho… Vtedy, keď naozaj pochybíme, bijeme sa do hrude a zvaľujeme vinu na niekoho iného. A v momente, kedy sa k nám niekto nespráva práve najférovejšie, začíname hľadať chyby na sebe. Nahovárame si, že to musí byť naša vina, ak nás niekto nemiluje, ak sa nám otočí chrbtom, ak vyjdu najavo jeho klamstvá…

Každý z nás sa minimálne raz za život dostane do fázy, kedy sa sám seba pýta, aké problémy mal pred rokom, mesiacom či týždňom… Pretože hoci sme vtedy šťastní neboli a v kľukatom bludisku života sme sa zamieravali na maličkosti, ktoré stále neboli dokonalé a podľa našich predstáv, až teraz nastala tá chvíľa, kedy si môžeme povedať, že sa život zrútil. Nie navonok, ale tam kdesi v našom vnútri zrazu tápame, pretože čelíme niečomu, čo sa dá pomenovať len ako problém či katastrofa.