Martina

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako by váš život vyzeral, ak by ste nikdy nestretli konkrétnu osobu? Napríklad tú, s ktorou ste prežili turbulentný vzťah, ktorý sa síce dávno skončil, no vy stále deň za dňom zisťujete, ako veľmi vás dotyčný zmenil? Ja áno… Občas si to predstavím. A musím uznať, že hoci by som si to celé nikdy viac nechcela zopakovať, predsa len som trochu rada, že sa to stalo.

Aj v láske sa nájdu „ťahy“, ktoré by mali byť zakázané. No vieme ich vždy včas objaviť, vycítiť a čo je najdôležitejšie – pomenovať a odlíšiť od prejavov lásky, ktoré nie sú myslené zle, len sú interpretované zvláštnym spôsobom? Pretože občas sme schopní obhajovať aj takú lásku, ktorá si zaslúži nekompromisný rozsudok. Občas sme ochotní tolerovať aj lásku, ktorá v sebe nenesie ani štipku láskavosti…

Vraví sa, že láska by nemala mať žiadne pravidlá… Hm, no je to naozaj pravda? Láska by isté pravidlá predsa len mala mať. Netýkajú sa však nášho partnera, ale nás. To my by sme mali byť (nielen) v láske zásadoví. To my by sme si mali určiť hranice, ktoré by nemal prekročiť nik, dokonca ani ten, kto nám je najbližší. Paradoxom týchto pravidiel je pritom jedna vec – ten, kto nás skutočne miluje, ich neprekročí nikdy, avšak my ich dovolíme prekračovať tým nesprávnym ľuďom a nadovšetko ich skutky ospravedlňujeme láskou.

Každý z nás pozná niekoho, pre koho už porušil svoje zásady. Každý z nás spoznal človeka, ktorý ho vtiahol do hry bez akýchkoľvek pravidiel. Každý z nás sa minimálne raz ocitol vo vzťahu, ktorý by sme mohli nazvať komplikovaným, pričom vôbec nemusí ísť o vzťah medzi dvoma milencami. Komplikované totiž dokážu byť všetky vzťahy – vzťahy medzi súrodencami, deťmi a rodičmi, priateľmi či bližšou alebo vzdialenejšou rodinou.