Martina

Mnoho vecí – paradoxne tých najzrejmejších a najdôležitejších, si človek uvedomí až časom. Keď sa napríklad popáli natoľko, že je prinútený vzdať sa názorov a zvykov, ktorých sa predtým tak skalopevne držal. Sú to práve tie nepríjemné momenty, ktoré nás dovedú k istému poznaniu. Občas trpkému, no o to pravdivejšiemu, pretože aj tá pravda dokáže bolieť, ak sme si pred ňou dlho zatvárali oči. A práve o poznaniach, ku ktorým viedla poriadne kľukatá cesta, budú nielen naše nové citáty, ale aj celý nasledujúci týždeň.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako by váš život vyzeral, ak by ste nikdy nestretli konkrétnu osobu? Napríklad tú, s ktorou ste prežili turbulentný vzťah, ktorý sa síce dávno skončil, no vy stále deň za dňom zisťujete, ako veľmi vás dotyčný zmenil? Ja áno… Občas si to predstavím. A musím uznať, že hoci by som si to celé nikdy viac nechcela zopakovať, predsa len som trochu rada, že sa to stalo.

Aj v láske sa nájdu „ťahy“, ktoré by mali byť zakázané. No vieme ich vždy včas objaviť, vycítiť a čo je najdôležitejšie – pomenovať a odlíšiť od prejavov lásky, ktoré nie sú myslené zle, len sú interpretované zvláštnym spôsobom? Pretože občas sme schopní obhajovať aj takú lásku, ktorá si zaslúži nekompromisný rozsudok. Občas sme ochotní tolerovať aj lásku, ktorá v sebe nenesie ani štipku láskavosti…