Author
Nie každý, kto blúdi, je naozaj stratený… citát, ktorého význam som tak dlho hľadala a aj som ho našla. Pochopila som ho úplne presne. Blúdiť neznamená byť stratený, naozaj nie.
Blúdenie je podľa mňa najlepšia cesta, ako spoznať samu seba a ako spoznať život.
Či je to myslené doslovne alebo proste len tak, nechať sa unášať životom a často nemať ani šajnu kam nás to zavedie, ale pritom presne vedieť, kam máme namierené.
Väčšinou nepíšem a ani nehovorím to, čo ľudia chcú počuť. Píšem a hovorím to, čo som sa naučila… To, čo si myslím, že v tomto živote platí, a to, čo je pravda podľa mňa… Samozrejme, môžem sa mýliť. Píšem to, o čom si myslím, že je život, ktorý žijeme koniec koncov všetci tak trochu rovnako… Ja si naozaj myslím, že každý jeden z nás chce len jedno – milovať a byť milovaný. Nech si akokoľvek samostatná a emancipovaná a nech si sa akokoľvek veľmi vzdala lásky a nech akokoľvek veľmi neznášaš mužov…
Asi to tak malo byť… Vlastne nie asi, ale určite. Určite to bolo plánované a niekto si niekedy tam hore povedal, že my dvaja sa stretneme. Že ty si pre mňa a ja pre teba…
Určite si mal prísť presne vtedy, keď si prišiel. Po všetkom tom zlom a po všetkých tých chlapoch, kedy som si už myslela, že jediným možným riešením je začať si hľadať ženu alebo kúpiť psa.
Prišiel si a ukázal si mi, aký je to pocit, keď ťa niekto naozaj miluje.
Nájsť toho pravého v tomto svete, ktorý je plný bláznov? Ľudí, ktorí si lásku nevážia, nechcú ju, lebo uverili tomu, že je to ľahšie ťahať osamote. Lebo osamote sa nemusíš nikomu spovedať, lebo je to jednoduchšie.
Ja však stále verím, že každý má tam vonku toho pravého. Že každý má tú svoju druhú polovičku. Že to nie je len klišé… Verím však aj tomu, že i toho pravého si treba zaslúžiť. Že aj o toho pravého budeme musieť bojovať. Že ani s ním to nebude jednoduché.
Niekedy mám pocit, že je naozaj pravda, že jediný, komu môžeš veriť, si ty sám a že ťa sklame aj vlastný tieň. Ale potom sa vždy zamyslím a chcem veriť, že ľudia nie sú zlí. A v podstate nie sú. Prichádzajú a odchádzajú z nášho života, ale vlastne je to normálne.. aj keď bolestivé.
Snívame o krásnom príbehu, veľkej láske a nekonečnom priateľstve. A to všetko len pár dní po tom, ako sme niekoho spoznali. Nedávame čas. Čas sebe, čas druhému, ani čas životu. Lebo takéto veci sa nedejú hneď.
