Autor
Kedysi by som zostala, dnes už nie… V poslednom období sa toho veľa zmenilo. Zmenilo vo mne. Keď som bola mladé dievča, verila som na akúsi osudovosť. Myslela som si, že ak raz niekde vzplanie obrovská láska, tak to proste nie je „len tak“… Že to niečo znamená. Že dvaja zamilovaní nemôžu predsa ísť len tak od seba. Veď predsa to, že sa našli, je neuveriteľné šťastie.
Bojím sa, že pre teba nebudem dosť dobrá… Naozaj. Aj keď je to irónia, pretože viem, že dosť dobrá som. Že som dosť. No myslím to inak… Nemyslím si, že by som ako žena nemala vlastnosti, ktoré ťa priťahujú, do ktorých sa zamiluješ, ktoré budeš chcieť… Bojím sa však toho, že mám zároveň aj také, ktoré ťa vystrašia a odoženú…
Nedávno som na našom FB zachytila jeden komentár, v ktorom bolo: Všade sa píše len odíď! Odíď odtiaľ, kde nie si šťastná… Ale nikde sa nepíše Ako. Ako odísť, keď si niekde, kde ťa zraňujú, ale stále miluješ? A dúfaš? A naozaj nevieš, či ešte počkať alebo naozaj za sebou zabuchnúť dvere. A čo ak ich zabuchneš priskoro a zahodíš tým vzťah, ktorý mohol byť tvoj osudový?
Rozchody sú jedna z najťažších vecí, aké nás v živote vôbec môžu stretnúť. No pravdou je, že my sami si ich robíme ešte ťažšími… A je úplne jedno, či ste vzťah ukončili vy alebo ste tou osobou, ktorá „dostala košom“.
Mám za sebou obidva scenáre a naozaj neviem povedať, ktorý z nich je horší – ťažší.
Nechcem pri sebe nikoho… Neviem presne, kedy sa to úplne zlomilo, ale cítim to už dlhšie. Zostala som voči ľuďom úplne chladná. Možno si za to môžu sami, možno za to môžem aj ja, naozaj netuším. Jediné, čo viem, je, že prestávam veriť. Prestávam veriť slovám, prestávam veriť už aj skutkom, lebo sama veľmi dobre viem, aké jednoduché je zahrať aj „pár činov“, keď nás ľudia chcú dostať tam, kam potrebujú.
Ja už som to aj prestala rátať. Koľkokrát som „zlyhala“. Koľkokrát som nedokázala urobiť niečo, o čom som si myslela, že to zvládnem… Koľkokrát som sa nechala oklamať, koľkokrát som niečo pokazila… Koľkokrát mi všetko spadlo ako domček z karát rovno na hlavu…
Kým som bola mladšia, zlyhania som si nepripúšťala. Nebola som ochotná vzdať vôbec nič, či už v škole, v práci alebo vo vzťahoch.
