Author
Keď nastane noc a celý svet stíchne, ponorím sa do seba a premýšľam. Vždy moje úvahy skončia rovnakou otázkou… odišiel si vôbec? Určite nie z môjho srdca, pretože odtiaľ ťa vyhnať nejako neviem.
Áno, už tu nie si. Už ťa nemôžem objať, ani sa ti vyžalovať, keď som mala zlý deň. Ale stále ťa ľúbim rovnako.
Nerozumela som tomu, ako niekto môže označiť svoj problémový vzťah ako komplikovaný. Vždy som si vravela, že tí ľudia nie sú ešte zrelí na to, aby dokázali čeliť partnerstvu. Myslela som si, že každý problém sa dá vyriešiť a zo všetkého možno nájsť nejaké východisko. A ak nie, tak potom nejde o vzťah, ktorý by mal trvať večne. Ale o niečo neskôr som stretla teba…
Takmer celý život riešime to, ako sa cítime. Ako sa cítime kvôli iným ľuďom, ktorých sme si pustili do svojho života a dovolili sme im, aby v ňom narobili menší i väčší neporiadok. Necháme sa zlomiť, cítime sa sklamaní, podvedení, urazení, máme sto chutí odísť kamsi na opustený ostrov, kde by sme nestretli ani živú dušu, a viac sa odtiaľ nevrátiť. Takéto myšlienky som mala i ja….
Ak si chcete vypočuť, kto vám čo obetoval, kto pre vás zdolával hory-doly, skúste mu po rokoch pritakávania pre zmenu oponovať. Prestaňte sa poddávať tomu, čo chce on, a seknite s dobrými nezištnými skutkami. Jednoducho si povedzte: „A dosť!“ A vtedy to príde… lavína výčitiek a spomienok, ktoré nemajú konca.
Už som počula toľko verzií o tom, čo sa stalo medzi nami, že aj ja sama začínam pochybovať, či je tá moja vlastne pravdivá. Toľko ľudí do bodky vie, čo sme prežili a neprežili, až ma to zaráža. No najviac ma mrzí to, že väčšina rečí sa začala šíriť kvôli tebe a tomu, že si sa rozhodol rozprávať. Zaujímalo by ma, čo presne by si povedal, keby sme sa opäť stretli len ty a ja…
O páde na absolútne dno sa veľa nehovorí. My ľudia totiž neradi priznávame svoje zlyhania. Na jednej strane kvôli tomu pílime uši svojim najbližším a očakávame ich ľútosť, no na strane druhej pred tými, ktorých sme si k sebe až tak blízko nepustili, zvykneme zahmlievať a predstierať, že je všetko oukej. No napriek tomu si myslím, že minimálne raz za život to prežije každý.
