Author
Povedali sme si toho mnoho, na konci sme si to dokonca vykričali. Chceli sme zo seba dostať všetku bolesť, ktorú sme cítili, aj krivdy, ktoré nás ranili. Bol to súboj našej hrdosti, nič viac. Nezvládli sme to, prestali sme sa správať ako ľudia, ktorí už dovŕšili dospelosť. Máš pocit, že sme si povedali všetko? Pretože ja nie. To najdôležitejšie zostalo nevypovedané, no myslím, že je to zároveň tým, čo ti už nikdy nepoviem.
Opäť som sama… Nič nové, niečím podobným som si prešla počas svojho nie tak dlhého života už niekoľkokrát. Smútok striedajú svetlejšie chvíľky, kedy mám pocit, že som zasa slobodná a začínam sa tešiť na nové začiatky. Nezvyknem vešať hlavu, ak mi niečo nevyjde. Viem, že nič nie je stratené. Ale mám úplne iný zvyk…
Jednou z najťažších vecí, s ktorými sa my ľudia musíme vyrovnávať, je odchod osoby, ku ktorej niečo cítime. Až vtedy, keď sa s ňou z hocijakého dôvodu musíme rozlúčiť, prídeme na to, čo konkrétne pre nás znamenala. Občas odídu i tí, ktorých prosíme, aby zostali, niekedy nie je iná možnosť ako tá, že naopak musíme odísť my. Aby sme ochránili samých seba… A potom sú tu tí, ktorí sú s nami, nech sa deje čokoľvek, a práve na nich záleží…
Našla som niečo, čo ma zabolelo pri srdci. Vlastne niečo, čo mi tú bolesť spôsobilo. Našla som spomienku – hmotnú a pre niekoho úplne obyčajnú. Viem, že pre iných by nič neznamenala. Je to papier, z ktorého by sa na cudzích ľudí pozerali dvaja iní cudzí ľudia. Dve tváre, ktoré vyzerajú šťastne a zamilovane. My dvaja pred rokmi…
Ľudia radi rozprávajú aj to, čo nie je pravda. Hlavne keď sa im to hodí, keď tým môžu niečo dosiahnuť. Často vypustia z úst klamstvo len preto, aby niečo získali, a vôbec im neprekáža, že tým narobia veľa škody. Že niekto sa kvôli ich klamstvu bude cítiť zradený a nebude chápať, ako je možné, že iní ľudia klamú s toľkou ľahkosťou.
Ešte pred niekoľkými mesiacmi som zvykla hľadať všetko to, čo mi chýbalo, tam vonku. Dúfala som, že to nájdem, že to, po čom túžim, mi dá niekto iný, a dokázala som sa nesmierne hnevať, ak sa tak nestalo. Akoby to bola chyba, ktorej sa dopustil niekto druhý. Nerozumela som tomu, prečo ja to šťastie nedokážem nájsť a prečo mám pocit, že čím viac hľadám, tým viac strácam…
