Autor
Nikdy nedovoľ, aby ťa ostatní ľudia zrážali k zemi.
Nikdy nikomu nedovoľ, aby mal veľkú moc nad tebou a nad tvojím životom. Viem, že je to ťažké pochopiť a možno si teraz hovoríš, o čom tu píšem?! Viem, taká som bola aj ja.
Vždy som mala výčitky a keď ma niekto sklamal, verila som, že môžem za to ja.
My ženy sme zvláštne tvory.
Chceme od mužov, aby sa zmenili, a keď sa zmenia, tak nám vadí, že sú zrazu iní. Urobia, čo od nich chceme, a zrazu sme nespokojné, že nás poslúchli, lebo nepochopili pointu. Vlastne nie my ženy, to muži sú zvláštni, lebo sa za toľko dlhých rokov nenaučili, že nie je podstatné to, čo hovoríme, ale že pointu treba hľadať niekde medzi tým, medzi riadkami…
Bol to obyčajný večer ako každý iný, až na jednu drobnú zmenu. Do postele som si líhala s horkastou chuťou bolesti. Najskôr som si myslela, že to bude jednoduché, keď ťa opustím, no mýlila som sa, tak veľmi. Ľahla som si na svoju obvyklú stranu a pritisla si ruku k srdcu, ktoré mi bilo možno až priveľmi divoko. Možno to bolo preto, že som sa z jednej časti cítila slobodná, no z druhej strany som bola len telo bez duše, ktorú si vzal diabol.
Ahoj,
viem, že je to už nejakú dobu, čo nie sme v kontakte. Viem aj, prečo je to tak. Jediné, čo ti chcem povedať, je, že mi chýbaš. Tým najobyčajnejším ľudským spôsobom. Viem, že všetko v našich životoch má svoj význam, len ešte neviem, aký bol ten tvoj. Milovala som ťa viac, ako som si kedy mohla predstaviť. Bol si mojou prvou a poslednou myšlienkou. Mojou prosbou, mojím poďakovaním, mojím všetkým.
Veľmi dlho som bola zaseknutá v živote čakaním na to, čo si vyberieš. Prišiel si tak náhle, vtrhol si do môjho života v momente, kedy som to nečakala, a zároveň, kedy som to najviac potrebovala. Bol si tam na pár pekných chvíľ, no pre mňa to znamenalo mnoho. Dovolil si mi znova cítiť, aké to je mať niekoho rád, no bol v tom háčik.
Bola tu ona a stále je – ona, s ktorou si bol už niekoľko rokov, no nebol si s ňou šťastný.
Vždy som zvykla veriť a dúfať, no nakoniec som sa sklamala, trpela a mala strach… No pri tebe som mala pocit, že to bude iné. Tak veľmi som chcela. Tak veľmi som verila. Tak veľmi som sa snažila. Viem, obaja sme si niesli svoje rany a veľa nevypovedanej bolesti z našich „minulých životov.“ Obaja sme vedeli, že naše svety sú tak odlišné, no napriek tomu nás tak veľmi lákali a my sme sa nimi postupne nechali pohltiť. Vždy, keď sme ukryli do toho nášho – spoločného, všetko a všetci naokolo prestali existovať.
