Autor
Keď sme sa spoznali, prechádzala si práve ťažkým obdobím. Po dlhoročnom vzťahu vystriedal plánovanie svadby rozchod. Bolo to pre ňu bolestivé. Na samotu nebola zvyknutá. Ostala v ich spoločnom veľkom byte zo dňa na deň sama. Bála sa. A tak spravila najväčšiu chybu, ako môžeš po rozchode spraviť. Našla si náhradu. Pravdepodobne rýchlejšie, ako si ty stíhaš upratať byt. Nebola síce šťastná, ale nebola sama.
Prosím, vyhni sa tejto chybe.
Všetko sa to začalo v septembri minulý rok, bola som sklamaná z rozchodu a ty si mi napísal, vlieval si mi do žíl nádej, že všetko bude v poriadku. Po čase sme sa začali stretávať a stali sa z nás kamaráti, no zrazu som cítila, že mi chýbaš, keď pri mne nie si, a že dni, keď si odporný mi len veľmi ubližujú.
A zrazu som vedela, že som zaľúbená.
Každá z nás pozná ten pocit, keď sme zamilované. Keď stretneme toho pravého a zistíme, že s ním chceme stráviť celý život. Aj ja som presne taký istý pocit zažila…
Prvé stretnutie bolo ako telepatia. Tvoj hlas sa mi dostal cez všetky tie moje postavené múry až do srdca a ja som mala pocit, že sa poznáme večnosť. Ako keby som s tebou prežila už niekoľko životov. Chcela som ťa, tak veľmi som túžila byť s tebou. Tie pocity šťastia, ktoré som pri tebe prežívala, ma dostávali do vytrženia. Chcela som viac.
Každá jedna z nás zažila neopätovanú lásku alebo lásku, ktorá stroskotala na chybách, za ktoré ani ona sama nemohla a nevie sa s tým vysporiadať. Nevie si predstaviť, že ten človek už v jej živote nikdy nebude a nevráti sa.
Sedíš každý večer na balkóne so šálkou čaju, v ruke držíš cigaretu a pozeráš sa do tmy. Rozmýšľaš nad všetkým: kde nastala chyba, prečo to nemôže byť také jednoduché a podľa tvojich predstav. Pýtaš sa, prečo sa to skončilo, či ťa miloval aspoň trochu alebo či si bola len jeho druhá možnosť…
Mala si niekedy pocit, že si vo vzťahu, v ktorom ten druhý nie je šťastný, ale ty sa od neho nedokážeš odpútať? Chceš byť s ním, neustále na neho myslíš, chýba ti, ľúbiš ho…
No on to cíti inak. Už ťa nechce, nemyslí na teba, nechýbaš mu, neľúbi ťa… Tvrdé slová, ja viem, ale musíš ich prijať, iba tak môžeš ísť skutočne ďalej…
Och, tie vzťahy! Kto sa v nich má vyznať? A kto sa má vyznať v ľuďoch? Nie je to vôbec ľahké. Tak ako ani ľúbiť toho správneho nie je niekedy vôbec ľahké. Je v poriadku, keď zakopneš. Nenadávaj si za to. Nikto nemá napísané na čele, či je to ten „pravý“ a či „ľavý“. Ale z nejakého dôvodu sa ti priplietol do života a zanechal tam stopu. Prázdnu stopu. Prázdne miesto. Dnes už vieš, že nemal v pláne tam prebývať dlhodobo. Lenže… Vysvetli to svojmu srdcu. Pokús sa o to.
