Author
Bolí ma srdce. A jediné, na čo sa teraz zmôžem, je o tom písať. Nevládzem o tom hovoriť a prizerať sa, ako nie som schopná opísať to slovami. Nevládzem bojovať so sebou a s našimi spomienkami. Nevládzem už robiť nič. Toto je nateraz moja posledná záchrana. Bolí ma srdce natoľko, že všetko naokolo zastalo. Znehybneli hlasy druhých ľudí, prítomnosť zostala stáť na mieste. Dokonca aj tma okolo mňa pôsobí, že sa jej nechce odísť.
Je toho veľa, na čo by sme najradšej zabudli…
Na chyby ktoré sme spravili.
Na ľudí, ktorých sme spoznali.
Na priateľstvá, ktoré sa skončili. Na bozky, ktoré sme opätovali.
Na lásky, ktoré sme milovali…
Neviem, ako ďalej… Neviem, čo ďalej… Zostávam stáť v strede pustatiny a bojím sa čo i len obzrieť, pretože viem, že nech by som sa pozrela na ktorúkoľvek stranu, nič pekné by som tam nenašla. Mám za sebou tri roky vzťahu. Hm, ak to vzťahom vlastne môžem nazvať. Žiadna spoločná budúcnosť, žiadna minulosť, ktorá by bolo pevným základom… Len dvaja ľudia, ktorí sa k sebe nejako zaplietli a jeden z nich sa poriadne zamiloval.
Bola to veľká láska… A o to väčšia bola moja bolesť, keď som zistila, že tá láska bola len z mojej strany. Mala som totiž „šťastie“ na človeka, ktorý mi svoju nelásku nedával najavo krikom ani fackami. Vlastne mi ju nedával najavo nijako. Hral sa na zaľúbeného – a to je niekedy ešte horšie, akoby ma bol udrel. Pretože vtedy by sa mi v hlave rozblikali kontrolky a ja by som si nasledujúce mesiace dohovárala, že toto nie je vzťah, o aký ja stojím. Ale v mojom prípade to nešlo…
Prosím, pamätaj na to, že vzťah, ktorý si zvolíš, budeš zažívať každý jeden deň. Môže byť tvojou silou, ale aj záťažou. Môže ťa podopierať, ale aj ťahať ku dnu. Môže v tebe hromadiť šťastie, ale aj bolesť. Je to len na tebe a na ňom – koho si zvolíš, čo komu dovolíš a koľko toho prepáčiš. Či sa vzdáš predstavy lásky, ktorá v určitých odtieňoch vydrží večne, alebo na nej budeš trvať aj navzdory tomu, že si počkáš o pár rokov dlhšie.
Až príliš dlho mi bolo dobre. Asi až príliš dlho som sa cítila šťastne a konečne milovaná. Pár týždňov, ktoré som uverila tomu, že všetko naberá tie správne krásne obrátky. Že som sa na ceste mojím životom konečne posúvala ďalej.
A potom, len tak odrazu, som precitla…
Opäť!
