Hosť

Dvaja ľudia a silnejúce svetlo navôkol… Spoločne vychádzajú z priestoru, v ktorom sa necítili istí, strácali sa v jeho zákutiach, avšak teraz pozorujú zmenu. Všetko je jasné, ich srdcia nevrhajú žiadne tiene, ktoré by si navzájom dokázali ublížiť. Konečne… Doteraz mali možnosť zažiť, aké to je, keď ich srdcu ubližuje jedno ďalšie. Zabúdajú na tú temnotu, pred ktorou jeden druhého zachránili. Viac ako seba vnímajú len jeden pár očí, v ktorom sa našli aj stratili. Chcú cítiť a vedieť všetko, sú hladní po emóciách a po láske, ktorou sa nevedia nabažiť.

Keď sa tak nad tým zamyslím, začalo sa to už v mojej puberte. Ten pocit, že sa mi niekto, za koho by som dala ruku do ohňa, otočil chrbtom… Podkopol mi nohy, do očí vravel úplne niečo iné ako za chrbtom. Nikdy na to nezabudnem. Bolo to moje prvé vzťahové sklamanie, vďaka ktorému som bola nútená zamýšľať sa, prečo sú niektorí ľudia takí krutí.

Všetci hovoria o tom, aké je dôležité zvážiť, koho si vyberieme za partnera. Môže nám zlomiť srdce, okradnúť nás o čas, zničiť našu vieru v lásku. Ženy sa cítia ponížene, muži mnohokrát odchádzajú zo vzťahov o niečo chudobnejší… No nikto nespomenie, aké je dôležité dať si pozor na priateľov. Na ľudí, s ktorými takisto trávime veľa času. Na tie osoby, ktoré nás mnohokrát ovplyvňujú a ani o tom nevieme, pretože zmena prichádza pomalým, občas aj zákerným tempom…

Neboj sa, nie si jediná. To, čo cítiš práve v tejto chvíli, si nosilo v duši už veľa žien. Zdá sa ti, že to bez neho nevydržíš? Máš pocit, že už viac nevládzeš? Myslíš si, že už nikdy nebudeš nikoho tak milovať? Alebo si hovoríš, že odteraz budeš chodiť po svete ako bez duše? Že sa nikdy viac schuti nezasmeješ, že už v žiadne ráno nebudeš vstávať s pocitom, že je všetko tak, ako má byť? Ach, drahá… Vieš, ako sa hovorí, nikdy nehovor nikdy…

Nastal čas, aby som to prijala. Zmierila sa s tým, čo sa stalo, a namiesto ľútosti cítila len úľavu. Pred niekoľkými dňami to bola neprijateľná predstava. Nechcela som na to ani len pomyslieť, pretože viem, že by som zostala sklamaná. Sklamaná z toho, že to ešte nedokážem… Rozlúčiť sa s tebou, rozlúčiť sa s nami. S tým pekným aj s tým, čo mi ublížilo. Jednoducho so všetkým, čo s tebou bolo späté a viac sa už nezopakuje.