Hosť

Je naozaj tak ťažké niekoho milovať? Alebo je naopak ťažké, aby niekto miloval nás? Musí láska čeliť nástrahám a prekážkam? Alebo si to len zle vysvetľujem a láska doposiaľ nebola tým, čo som k niekomu cítila?
Strácam sa v tom. Chcela by som tento článok venovať mužovi, chlapcovi, niekomu, kto vo mne prebudil isté city, s ktorými som bojovala, ktoré som ignorovala a nechcela si pripustiť.

Dlhé roky som hľadala tie správne slová, ktorými by som mohla alebo vedela zlepiť tú dieru. Bola som ešte malé dievčatko, keď si nás nechal. Nerozumela som tomu… Prečo? Hľadala som odpovede na moje otázky, no neúspešne. Musela som dospieť a prísť do určitého veku, aby som to pochopila. Dovtedy si mi ani nechýbal. Ja som ťa vo svojom živote nepotrebovala. Aj tak si zabudol, že existujem. Neozval si sa počas roka a ani na Vianoce… 

Spravila som to znovu. Dôverovala som ti. Znova som ti dala všetko, čo som mala. Dôveru, vernosť, čas a zo všetkého najviac dôležité – dala som ti seba samu. Svoje srdce, ktoré si už párkrát zlomil. Myslela som si, že keď si prišiel za mnou so slovami, či to spolu neskúsime, že sa budeš snažiť. Že chceš, aby som bola tvoja a keď tvojou budem, budeš sa snažiť, aby som tvojou ostala. 

Raz mi niekto povedal, že keď príde láska, tak to spoznáš. Vraj je to pocit, ako keď lietaš bez krídel, ale dokážeš to, pretože tie krídla ti dáva niekto iný. Vtedy som tomu nechápala, veď láska je len pocit, emócia, nič, čo by malo nad ľudstvom kontrolu, hovorila som si. Ani som netušila, ako veľmi som sa mýlila. A potom si prišla ty. Z ničoho nič, odnikiaľ… 

Bylo skutečně těžké s tebou sdílet domácnost. Přesto jsme to zvládli celých osm let. A každým rokem ses měnil v někoho, z koho jsem svým způsobem měla strach. Netuším, jaké muselo být, když se z tebe ze dne na den stane otec dvou dívek v rozdílném věku – čtyř a sedmi let. Zřejmě to muselo být těžké. Vědět, že nejsi biologický otec, ale musíš nás nějakým způsobem vychovávat… 

Koľko ilúzií strácame za tie roky života, však? Toľko vecí, čo si plánujeme… Hlavne na začiatku nového roka je to také typické. 

Chceme zmeniť to i tamto. Všetko vyzerá byť také krásne a hlavne jednoduché. Do nových projektov a situácií sa prudko vrhneme s nádejou, že sa nám všetko z toho podarí. Ak nie všetko, tak aspoň polovica.