Autor
Toľko urobených chýb, že sa v nich strácam. Úplne. Úprimne, už ani neviem čo bolo dobré a čo zlé. Práve som vypila fľašu vína či dve? A mám neskutočnú chuť ti napísať. Mám chuť ti povedať veci, ktoré bežne nehovorím či len nemám na ne odvahu.
Teraz tú odvahu mám, alebo mi je vlastne len jedno, čo bude nasledovať po mojich slovách? Chcem ti povedať, ako moc sa na teba hnevám. Chcem ti povedať, ako moc na teba myslím…
Stretli ste ho už niekedy? Toho pána Božského – človeka, pri ktorom sa vám podlomili kolená? Alebo ešte do vášho života neprišiel? A možno ho máte práve doma. Ak áno, zo srdca blahoželám… Spomínam si na momenty, kedy som o ňom snívala vo dne v noci. Kamarátky, sesternice a každý, koho som stretla, mali toho pána úžasného. Teda… Bola to zrejme len moja predstava, ktorá ma presviedčala o tom, že je to ideálne. A tak som začala snívať o tom, aké to bude, keď ho prvýkrát stretnem.
Šťastie a láska. Strach a naivita. Úzkosť a nervozita. Tieto pocity mnou prechádzali odo dňa, keď som ťa spoznala. Najprv bolo všetko pekné. Chaty, pri ktorých sme sa bavili. Pri každej správe od teba som sa usmievala. Vídali sme sa iba raz alebo dvakrát do mesiaca. Neprekážalo nám to. Vždy sme sa na seba tešili. Usmievali sme sa, keď sme boli pri sebe.
No niečo sa zmenilo. Neviem presne, čo a kedy…
Rozmýšľam, čo ženy chcú od mužov najviac. Vedela by som toho vymenovať mnoho, ale ak sa zamyslím, tak všetko, čo chceme povedať (láska, úprimnosť, dôvera, bezpečie, vernosť a mnoho ďalších slov), spájam do jedného a to… Bojovnosť. Ženy, teda aspoň ja, chcem od mužov, aby bojovali. O nás, o ženy. Lebo ak muž bojuje, dokazuje jej tým všetky slová, ktoré k láske patria. Hovorím o takom boji, kedy sa snaží. Kedy prejavuje záujem, kedy je pri vás, i keď nie je.
Žijeme len raz, práve tu a práve teraz. Tak sa mi to zasnívalo pár dní dozadu a mňa to tak trošku nakoplo k tomu, aby som sa k tomu vyjadrila. Tento známy hit pozná už asi naozaj každý, dokonca aj moja 81ročná babka, ktorá je mojou veľkou inšpiráciou. Tá ma po mojom predchádzajúcom článku „Trpezlivosť“ prosila, aby som písala ďalej. Tak jej spravím radosť. Nad tými slovami som sa popravde nikdy nezamýšľala, iba ich spievala dookola, pokiaľ mi to nezačalo liezť aj ušami. Tak si to ideme rozobrať…
Pred tromi rokmi som stretol veľmi zaujímavú, dobrosrdečnú, snaživú a obetavú ženu. Vždy som si myslel, že mám rád výrečné ženy, ale ona ma zaujala práve tým, že bola tichá a introvertná. Netrvalo dlho a zaľúbili sme sa do seba. Niekoľko mesiacov na to sme spolu začali žiť a po roku som vedel, že s ňou chcem stráviť život. Každý deň bol niečím výnimočný – ani nespočítam, koľkokrát som sa do nej znova a znova zamiloval.
