Autor
Ležíš, premýšľaš, čítaš článok za článkom a možno v každom hľadáš aspoň kúsok odpovede, ktorú potrebuješ. Rozmýšľaš, či má vôbec ešte zmysel čakať na niekoho, kto odišiel. Kto odišiel bez toho, aby ťa na to nejako upozornil alebo sa rozlúčil. Kto odišiel a už sa neozval, kto v tvojom srdci zanechal nejakú stopu…
Možno sa pýtaš veľa otázok, no nemá ti na nich kto odpovedať.
Poznáš ten pocit, keď sa tešíš z práce domov do tvojho prázdneho bytu? Ako si pustíš dobrú hudbu a dáš si pohár červeného vína sama vo vani? Alebo ako si večer pozrieš nejaký dobrý film v tvojej veľkej prázdnej posteli? … Hm? Ani ja nie… Teda aspoň som dlho nepoznala…
My ženy máme takú hlúpu tendenciu zostávať v nezmyselných vzťahoch najmä kvôli tomu, aby sme, nedajbože, nezostali samy…
On: „Nechcem byť slepý a nechcem byť ani hlúpy. Preto ti dám otázku. Čo to znamená, že ma miluješ viac ako len priateľa?“
Ona: „Raz si mi povedal, že láska nemá úrovne, a to je pravda. Ale má druhy a tých existuje niekoľko, vrátane lásky k priateľom. A mimo priateľstva vyrastá láska k človeku, vďaka ktorému sa cítime inak – živo, výnimočne, šťastne a bezpečne. Tak, že by sme dokázali spraviť čokoľvek na svete a máme pocit, že sme na správnom mieste.
Tieto slová venujem TEBE. Neviem, čo práve teraz prežívaš, ale každý z nás sa stretne v živote s kapitolami, ktoré sú dobré a aj zlé… I keď zlá kapitola sama osebe neexistuje, pretože tá nám dá skúsenosť. V živote je veľa kapitol, avšak len pár z nich je takých, pri ktorých sa musíme zamyslieť, o kom to vlastne je. Nie vždy je to o nás, niekedy sú to kapitoly iných ľudí, ktorí sa veľmi snažia vnútiť nám ich názor a presvedčiť nás, že sme takými ľuďmi, ako si oni myslia.
Snívam. Snívam o odpovediach, ktoré od teba nedostávam. Snívam o veciach, ktoré nerobíš. Snívam o tom, prečo asi robíš to, čo robíš. Vytváram si svoj sen s tebou.
A nie je to dobré. Nie je to vhodné ani správne. Nastáva ticho, premýšľam. O svojich ďalších krokoch. O svojich ďalších snoch. O svojej realite. Do ktorej nepatríš, v ktorej si nebol. A v ktorej nikdy nebudeš. Ako to viem?
Trpezlivosť… Ešte pritom, ako som ráno stále ležala v posteli, mi prišla sčista-jasna na um téma na písanie. Možno je to práve kvôli tomu, že táto vlastnosť alebo časť môjho JA je veľmi oslabená. Chcieť všetko teraz, v tomto momente, to je také moje. A vlastne… Priznajme si to skoro všetci. Sú obdobia v živote každého z nás, kedy aj tej trpezlivosti je naozaj málo. Kto by nechcel niekedy všetko HNEĎ, že?
