Hosť

Vraví sa, že skôr, ako vstúpiš do ďalšieho vzťahu, je treba zabudnúť na ten predchádzajúci. Je treba odpustiť sebe i tomu druhému a nevyčítať si, čo sa mohlo stať, ale nestalo sa. Je treba hľadieť vpred. Hoci si toto všetko už realizovala, ten pravý je stále v nedohľadne. Prečo? Prečo sa ti do cesty dostávajú len tí, ktorí nemajú zostať? Vravíš si, že už neveríš tomu, že sa niečo zmení. Si niečo menej? Nezaslúžiš si byť šťastná? 

Zo dňa na deň sme sa museli naučiť žiť inak. Zdržiavať sa viac doma, tráviť čas vymýšľaním aktivít, len aby sme niečo robili.
Život sa navonok zastavil, ulice a obchodné centrá ostali prázdne.
Ocitli sme sa doma s množstvom otázok, čo ďalej, ako dlho táto situácia potrvá, kedy sa Zem opäť uzdraví… 

Nikdy som si nemyslela, že bude tak neskutočne komplikované dať si dokopy vlastné myšlienky, ktoré boli tak často zveličované. Aspoň si mi to tak vždy dával najavo.
No je na čase sa spamätať a zistiť, čo sa mi to vlastne všetko odohráva v hlave. Od vážnych dôvodov na hádky, sklamané tváre až po preplakané noci a klamstvá.

Asi máš aj práve ty pocit, že nik nevie, ako sa cítiš… A ja neviem, či máš pravdu. Pretože tak, ako teraz o svojej bolesti mlčíš ty, to robia aj iní. Práve tí, ktorí si siahajú na dno vlastných síl, už nemajú silu niečo hovoriť, sťažovať sa a tobôž nie kričať o pomoc. Tam spočíva dôvod, že si myslíme, že by nám nik nerozumel. Tam sa to, čo cítime, znásobuje a ničí nás to ešte viac.

Po dlhom čase si sadám za klávesnicu a píšem. Dohnala ma k tomu jedna moja myšlienka. Totiž… V poslednej dobe sa ma ľudia neustále vypytujú otázky typu: Prečo dievča, ako si ty, je samo? Ale ja nie som sama… Byť slobodná neznamená byť sama. Nechápem, prečo si ľudia automaticky myslia a vytvárajú ideu o tom, že žena bez muža nedokáže byť šťastná. Svet sa predsa netočí len okolo mužov. Každý občas potrebuje byť chvíľu sám.