Hosť

Možno sa to stalo aj tebe. Dlhší čas si prežila s niekým, o kom si si myslela, že on je ten pravý. Všetko klapalo takmer perfektne. Sem-tam prišlo nejaké nedorozumenie, ktoré si prešla mávnutím rukou. Veď sa to predsa deje každému. Žiaden pár nie je dokonalý, vždy sa nájde niečo, čo si žiada kompromis, dočasnú tichú domácnosť alebo nejakú tú hádku… Aj so mnou to spočiatku bolo rovnaké.

Mala som pri sebe chlapca, ktorý by mi dal všetko. No nevedela som, že nie vždy bol ku mne úprimný. Skrýval v sebe pocity, o ktorých nevedel hovoriť. Zaľúbila som sa doňho pomaly. Nebolo to zo dňa na deň. Bol mojím priateľom, ktorý stál pri mne za každých okolností. No prišla chvíľa, kedy som zistila, že to nebude také dokonalé, ako som si myslela. 

Tento príbeh by sa dal rozprávať ako telenovela na x častí… Je to o jednej láske, ktorá zastihla dvoch ľudí nepripravených. Ani netušili, čo ich čaká, keď jej jedného októbrového dňa otvorili dvere. Netušili, čo spúšťajú vo svojich srdciach, nemali potuchy o tom, že sa ich cesty tak zamotajú. Dovolili to, nechali citom voľný priebeh, no a v istom momente si to uvedomili… 

Poznáš to – ten neznesiteľný pocit, ktorý ti nedá spávať? Pocit, že nech spravíš čokoľvek, nikdy nebudeš dosť dobrá? Pocit, že aj keby si sa celá rozdala, nikdy nebude mať dosť. Ty pomaly padáš do lásky a on sa len hlúpo prizerá, nemá problém ťa ignorovať, nezaujíma ho, či máš nejaké starosti, ani to, že si včera celú noc preplakala. Nemá ani len najmenší záujem byť súčasťou tvojho života. 

Kráčam po ulici, vidím… Seba? Čože? Kdeže som sa to ocitla? Snívam? Kráčam ďalej, moje ja ma prenasleduje, rozhodnem sa bežať, mám obavy. Beží za mnou. Dobieha ma, zrazu ma chytí za ruku a vraví: „Musíme sa porozprávať.“ O čom sa chceš porozprávať? O tvojom živote, o tvojej minulosti, o tvojej budúcnosti. Dlhšie ťa už sledujem a musím ti niečo povedať, poď. Sadáme si na múrik pri ihrisku.