Autor
Vždy som si myslela, že to, čo dám, sa mi aj vráti. Verila som, že ak ľuďom ukážem, že pri nich stojím za každú cenu v každej situácii, dokážu to oceniť. A tak som tomuto presvedčeniu podriaďovala svoj život. Vážila som si iných a aj za ich chybami som sa snažila nájsť príčinu. Dúfala som totiž, že každý z nás prišiel na tento svet s dobrým úmyslom v srdci, a ak náhodou dotyčný práve žiadne dobro nekonal, obhajovala som ho.
Myslím si, že nik z nás o svojej najväčšej bolesti nehovorí. Nikomu. Dokonca ju zvykneme zastierať filtrom iných spomienok aj sami pred sebou. A tí, ktorí dokážu o bolesti hovoriť nahlas a často, tak práve oni nič tak silné a bolestivé ešte nezažili. Chcú len pútať pozornosť. Očakávajú ľútosť, možno i obdiv. O tých najväčších sklamaniach sa totiž hovoriť nedá. Sú tak silné, že žiadne slová by ich nedokázali zosobniť. Sú tak silné, že každé slovo ich iba skresľuje. Akonáhle sa to, čo cítime, snažíme opísať, zistíme, že je to nemožné.
Hovorí sa, že risk je zisk. Avšak nie vtedy, ak riskuješ, že stratíš seba. Túto formulku u nás môžete čítať celkom často… Čo to teda znamená stratiť samu seba? Je to stav, kedy prestávaš veriť aj sebe. Prestávaš si rozumieť a jediné, čo chceš, je dostať sa z tejto situácie preč… Lenže ako? Ako sa to dá, ako je možné vrátiť si život do vlastných rúk, keď je v ňom zrazu až príliš veľa neporiadku?
Myslela som si, že už neviem milovať. Dlho som žila v domnení, že zamilovaná už nikdy nebudem, pretože v pamäti mám pomerne čerstvé spomienky na časy, kedy som milovala. Raz dávno som milovala viac, ako som chcela, a dokonca som si na sklonku tohto obdobia lásku začala aj zakazovať. Myslela som si, že už nikdy milovať nebudem, lebo boli časy, kedy som milovala až príliš. A tieto chvíle boli tak silné, že stopy, ktoré vo mne zanechali, nikdy nezmažem.
Na začiatku je vždy snaha. A láska… Tej tam je kopec a ty až neskôr zistíš, že jej tam je viac, ako by si chcela. Vlastne na úplnom konci by si sa jej najradšej vzdala úplne. Aj o tom sú vzťahy, v ktorých veríš, že sa raz dostanú do pokojnej fázy. Že nebude žiadne „možno“ ani „keby“, že nebudeš na nič čakať a všetko bude jednoducho tu a teraz. Ale to sa, žiaľ, nedeje vždy… Skôr či neskôr zistíš, že si aj ty len jednou z množstva žien, ktoré dúfali, no nedočkali sa.
Bolo to zvláštne obdobie. Z oblakov som spadla na tvrdú zem a dlho som ani nechcela nájsť odhodlanie postaviť sa. Kvôli tebe… Kvôli tomu, že som si nechcela pripustiť, že ty a ja pôjdeme každý svojou cestou. Nevidela som v tom zmysel, taký život som nechcela. Bez teba… Nemôžem povedať, že som o teba bojovala, ale aj tak ma to stálo dosť síl. Bojovala som sama so sebou. Viem totiž, že o lásku sa bojovať nesmie, pretože je to zbytočné. Ja som ti moje city „iba“ prejavovala. Dávala som ti ich najavo vždy, keď na to bola príležitosť.
