Autor
Možno stále nechápeš, čo presne sa stalo. Možno len sedíš, hľadíš do prázdna a pociťuješ totálne odosobnenie s vonkajším svetom. Nevieš, prečo práve ty, prečo práve on, prečo práve vy. Veď to predsa konečne vyzeralo nádejne. Pokojne, autenticky – také, ako si si to vždy priala zažiť. No potom prišlo niečo, čo ti ukázalo, ako veľmi si sa mýlila. Aké ľahké je popáliť sa aj v takom vzťahu, ktorý pre teba doteraz predstavoval len bezpečný prístav.
Občas ťa to, čo cítiš, prekvapí. Občas milo, občas nemilo. Niekedy už nechceš cítiť nič, a predsa cítiš všetko, aj čosi navyše, čosi, s čím sa už nevieš stotožniť. no predsa to v tebe stále rezonuje. No potom sú tu chvíle, kedy ťa zaskočí presne to, čo už necítiš. Prekvapí ťa ten zlom, ktorý nastal, ani sama nevieš, kedy a ako vlastne prišiel. Jednoducho prišla zmena, ktorá nebola sprevádzaná ničím špeciálnym. Prišla ako dôsledok všetkého, čo si cítila predtým.
Možno sa aj ty práve teraz nachádzaš v období, kedy sa pýtaš, kedy to konečne prejde. Kedy ťa konkrétne prejde on… Kedy sa skončí ten záujem, kedy sa to celé pretne, kedy, kedy, kedy… Chceš to i nechceš. Bojíš sa toho, no zároveň vieš, že ešte na to nie si pripravená. Nie tak celkom. Spôsobom, ktorý by ťa presvedčil, že môžeš sama sebe veriť, že to zvládneš. Že tie dvere, ktoré raz zavrieš, neskôr popohnaná nádejou a slepou vierou v čosi, čo nikdy neexistovalo, opäť neotvoríš.
Viem, že ťa to k tomu ťahá… Niečo konečne zmeniť. Odpútať sa. Prestať cítiť to, čo cítiš, a vymazať tak nielen lásku k nemu, ale i s ňou spojené výčitky, že ešte stále dokážeš milovať niekoho, kto sa k tebe zachoval takto. Viem, aké je ľahké znenávidieť sa, že si stále nezabudla, že ťa to k nemu ťahá späť, akoby si v sebe nemala žiaden pud sebazáchovy. Dokonca viem i to, že sa tej lásky chceš i nechceš vzdať. Pretože pre teba predstavuje to posledné skutočné, čo ti po ňom zostalo, a tak sa občas k tej bolesti vraciaš – síce nevedomky, no svojím spôsobom stále zámerne.
Vie, aké je to ťažké… Keď musí ísť ďalej nevediac kam. Keď len cíti, že to, čo jej kedysi poskytovalo oporu a bezpečie, jej dnes prináša nepokoj a skryté nástrahy, na ktoré neustále naráža. Vie, že spočiatku nie je jednoduché páliť mosty a začínať odznovu, pretože ak raz niekam investovala priveľa času a úsilia, podvedome ju to stále ťahá k tomu, aby sa to opakovane pokúšala opravovať. Lenže takisto dnes vie, že nie všetko sa opraviť dá. A ak sa o to márne snaží, nielenže stráca drahocenný čas, ale ubližuje tým sama sebe.
Život nás naučí veľa. A tí múdrejší z nás si tieto ponaučenia všímajú a dovolia im, aby im v budúcnosti pomohli vyvarovať sa ďalších chýb. I ja som sa takto niečo naučila. Napríklad to, že bojovať o niekoho nemá zmysel. Skutočne… Je to vopred prehratý boj, pretože ak raz niečo niekde nevzniklo, ako si to chceš vybojovať? Vieš, drahá, bojovať môžeš o čosi, čo tu už je… No ako si chceš vybojovať niečo, čo vlastne ani neexistuje?
