Author
Život nás naučí veľa. A tí múdrejší z nás si tieto ponaučenia všímajú a dovolia im, aby im v budúcnosti pomohli vyvarovať sa ďalších chýb. I ja som sa takto niečo naučila. Napríklad to, že bojovať o niekoho nemá zmysel. Skutočne… Je to vopred prehratý boj, pretože ak raz niečo niekde nevzniklo, ako si to chceš vybojovať? Vieš, drahá, bojovať môžeš o čosi, čo tu už je… No ako si chceš vybojovať niečo, čo vlastne ani neexistuje?
Želám ti, aby si vždy vedela prijať lásku. No nie hocijakú… Ale lásku, čo neutícha, skutočnú a pravú. Takú, ktorá bude dokonalým odrazom toho, čo vyžaruje tvoje srdce. Lásku, ktorá si neberie dane v podobe sĺz a sklamaní, pri ktorých budeš mať pocit, že tvojou povinnosťou je odpustiť. Lásku, vďaka ktorej pochopíš, že všetko ostatné, čo sa stalo predtým, malo svoj zmysel. Že sa to neudialo len tak, pretože sa osud s tebou škaredo zahral. Lásku, ktorá ti našepká, že je všetko konečne tak, ako má byť…
Nehovor mi, že toto je láska. Pretože ja sa s takou predstavou stotožniť nechcem. Boli mesiace, kedy som chcela. Naozaj som chcela uveriť, že ma miluješ. Dokonca som tomu na pár chvíľ aj uverila. Lenže nedá sa klamať samu seba. Ani ak ide o lásku, ktorá ti však každý deň ukazuje jej slabé miesta, trhliny a faloš. Dnes sa už s touto predstavou stotožniť nieže nechcem. Dnes už túto myšlienku ani len nedokážem prijať… Lebo čas strávený s tebou mi otvoril oči natoľko, že veriť slovám milujem ťa vychádzajúcim z tvojich úst je jednoducho nemožné.
Možno by nebolo na škodu hneď v úvode si povedať, že láska sama osebe až tak komplikovaná nie je. Ona je vlastne úplne jednoduchá. To my si ju často komplikujeme… Ako? Napríklad tak, že ju akceptujeme, aj keď je komplikovaná. Viem, vyznieva to zvláštne… Avšak ak sa zmierime s tým, že k láske patria klamstvá, neistota, hádky, neustále rozchádzania a výčitky, tak to znamená len jedno – že toto všetko považujeme za lásku. A pritom o lásku vôbec nejde…
Nemusíme byť príliš mladí. Ani príliš neskúsení. Stačí, že to príde v nesprávnom čase a pokojne môže ísť aj o tie správne osoby. Alebo sa stane, že čas je správny, všetky okolnosti do seba pekne zapadajú, len dvaja ľudia, ktorých k sebe čosi pritiahlo, postupne zisťujú, že hoci sú na tejto láske doslova závislí, zdá sa, že to napokon akoby nie je pre nich. Akoby im to, po čom tak strašne túžili, začína škodiť. Akoby sa strácali v tme, hoci samotná láska predstavuje svetlo…
Hovorí sa, že šťastie je voľba… Hm, sama sa neviem rozhodnúť, či tieto slová považujem za absolútnu pravdu. Pretože niekedy občas a niekedy často sa nám dejú veci, ktoré neovplyvníme a ktoré nám prežívanie šťastia výrazne naštrbia. No na druhej strane – občas sme tým nešťastím pre seba aj my sami. Ako? Celkom jednoducho… Rozhodnutiami, za ktorými si síce stojíme, no sú to práve ony, ktoré nám v konečnom dôsledku to šťastie pokazia priamo pred očami.
