Lucia Skoncová

Vravíš si, že už si pár mesiacov, možno i rokov vo vzťahu. Si zadaná a na iných mužov ani len nepomyslíš… No napriek tomu si väčšinu tohto času prežila sama. Tento muž bol síce epicentrom tvojho sveta, no zároveň len jeho nepatrnou kulisou. Ako je to možné? Ako môže niekto tvoriť stavebný kameň nášho srdca a zároveň ho neustále štiepiť? Dá sa to… Ak sa zamilujeme do niekoho, kto nám v jeden večer dá pocítiť, aké sme pre neho dôležité a na druhý deň ráno sa správa, akoby nám chcel dokázať úplný opak.

Je to veľmi nepríjemné precitnutie. Zrazu si oboma nohami späť v realite. Znamená to, že predtým si v nej nežila? Že si lietala hlavou kdesi v oblakoch? Ani sama nevieš… Pravdepodobne si žila v inej realite, ako žil on. Boli ste spolu, ale každý ste žili zvlášť. V tom svojom svete… Ty s pocitom, že je všetko tak, ako má byť. A on? Do jeho sveta sa stále nevieš pozrieť ani vcítiť. Zjavne si sa tam nikdy celkom neprebila, aj keď si dlho žila v sladkom domnienke, že sa dial opak.