Author
Necítim nič a vlastne ani nič cítiť nechcem. Neviem, či ma to mrzí alebo mi to je jedno. Jednoducho všetko utíchlo, pomaly dotlelo. Tam, kde sa predtým čosi dialo, je dnes len prázdnota…
Snáď každá z nás si tým prešla, pričom toto obdobie mohlo mať dlhšie i kratšie trvanie. Srdce jednoducho vypovedalo službu. Zrazu sa nerozhorí radosťou, láskou ani šťastím. Akoby tam ani nebolo, pretože o sebe proste nedáva vedieť.
Premýšľa nad sebou, nad tým, čo sa stalo i nestalo. Uvažuje, čo ju trápilo viac a či ju niečo prekvapilo. Prichádza k zisteniu, že ani nie… Teraz spätne priznáva, že nič iné sa nedalo čakať, hoci vtedy dúfala v opak. Zvykla byť iná. Pestovala si v sebe lásku k druhým, ktorá z jej srdca vyháňala sebalásku. Pomaličky každým dňom si táto láska uzurpovala čoraz viac a viac miesta, až jedného dňa prišla na to, že už nemiluje seba, pretože príliš miluje druhých.
Nedávno som sa zamyslela nad zmenami, ktoré sa v mojom živote udiali. A teraz nemám na mysli také tie radikálne, ktoré ma prekvapili, pretože sa stali zo dňa na deň. Skôr som uvažovala nad zmenami, ktoré sa stali, ani sama neviem ako, a pritom sa ma bytostne týkajú.
Zmenila som sa. Zmenila som svoj pohľad na vzťahy, na lásku a áno, aj na ľudí…
Nepotrebuje začiatok roka, aby cítila nádej v lepšie začiatky, ani búrlivé oslavy, aby vedela, ako chutí sloboda. Prišlo to v úplný všedný deň… Ten pocit, že sa čosi zmenilo. Čosi v nej – akoby tá žena, akou bola ešte nedávno, kamsi odišla. V zrkadle sa spoznávala, navonok vyzerala úplne rovnako, no srdcom sa na seba vôbec nepodobala. Cítila sa inak. Slobodnejšie, nespútane, akoby z nej ktosi zhodil ťažký balvan, ktorý musela so sebou všade vliecť. Konečne… Tento pocit jej chýbal celé roky.
Viem, že to nie je ľahké… Len tak vstať, otriasť sa a odkráčať do bezpečia, keď ťa niekto oklamal, podviedol, sklamal či len tak použil a odhodil preč. Viem, že ten koktejl pocitov, ktorý sa v tvojom srdci namiešal, nie je ľahké „vypiť“, pretože je príliš trpký a horký, točí sa ti z neho hlava a kolená sa podlamujú, hoci v ňom nie je žiaden alkohol, a hlavnou prísadou sú iba spomienky, ktoré pekelne bolia. Viem, že sa cítiš presne tak, ako sa k tebe zachoval on…
Zaslúžiš si to. Skutočne si zaslúžiš nájsť si chvíľku len pre seba a nemyslieť na to, čo všetko sa od teba očakáva, kto ťa potrebuje, kto ťa sklamal, kto ti ukázal, že v jeho očiach nemáš rovnakú hodnotu ako on v tých tvojich. Zaslúžiš si konečne myslieť na seba a na to, čo po čom túžiš, čo si si dlho odopierala. Zaslúžiš si rozanalyzovať svoje strachy, postaviť sa im tvárou v tvár nechávajúc ich rozplynúť sa v povetrí. Zaslúžiš uvedomenie, že ty si tá, na ktorej záleží.
