Autor
Jednostranná láska? Je to ako čakanie na niečo, čo sa nikdy nestane. Ako túžba byť s niekým, kto o vašej existencii na tomto svete ani netuší. Neustále iba dúfaš, že ti napíše, zavolá a nájde si na teba čas. Ty ho nevieš dostať z hlavy. Ani počas dňa, ani počas noci. Fantazíruješ o tom, aké by to bolo, keby ste spolu. Čo by si robila, čo by si povedala a ako by reagoval on. No nič sa nedeje…
Ničíme lásku tam kde je. Odchádzame od nej, lebo sa bojíme. Alebo je toho na nás príliš veľa. Alebo chceme slobodu a sme ochotní ju ísť hľadať, aj napriek tomu, že statíme toho druhého. Milujeme, no ničíme. Niekedy nám iba láska nestačí a inokedy máme pocit, že si ju nezaslúžime. Mnohí ju hľadajú a nevedia nájsť. Iní majú to šťastie, že ju našli, no nechajú ju odísť. Alebo ju zničia. Prečo to vôbec robíme? Prečo ak ju nájdeme, tak si ju nevážime viac? Prečo nie sme ochotní bojovať?
Prečo nám je jedno, čo to urobí s tým človekom, ktorý nás miluje?
Máme pocit, že ju môžeme súdiť. Že na to máme právo. Máme názor na všetko, na všetkých. My predsa presne “vieme”, ako vyzerá láska a ako má vyzerať ukážkový vzťah. Staráme sa do všetkých, ale sami nemáme vyriešené nič. Kto nám dáva právo, aby sme súdili? Aby sme ostatným radili, čo je a čo nie je správne? Prečo sme takí zatrpknutí a stojíme si neoblomne za svojím vlastným názorom? Prečo si občas nemôžeme pripustiť aj fakt, že každý má právo na vlastný spôsob života? A nám je do toho úplné nič?
Chcela by som utiecť späť. Späť do toho obdobia, keď mi bolo dobre. Keď nám bolo dobre. S tebou to bolo všetko iné. Zdalo sa mi, že je všetko v poriadku. Nechcela som utekať zo sveta. Chcela som, aby to trvalo večne. Aby sme boli šťastní večne. Ale čo trvá večne? Chcem sa vrátiť tam, kde sme boli iba my. Žiadna bolesť, výčitky, otázky. Iba bežné dni dvoch zaľúbených dospelých ľudí. Chýba mi to, že som sa na teba mohla spoľahnúť. Chýba mi tvoje rameno, na ktorom som sa mohla vyplakať, keď mi celý svet prišiel hrozne nefér.
Nezakryješ to. Nepomôže ti na to ani najlepší make up. Môžeš sa tváriť, môžeš to hrať, môžeš to skrývať. Zlomené srdce jednoducho neutajíš. Je tam. A na tebe to vidieť. Každá jedna bunka tvojho tela kričí od bolesti. Necítiš sa vo svojej koži. A nič ti nepomáha. Bolí to. A ty nevieš ako ďalej…
Tváriš sa, že to tak nie je. Tváriš sa, že aj keď to bolí, ty to zvládaš. Klameš samú seba a nechceš prijať pomoc od nikoho. Máš pocit, že si za to môžeš sama a musíš si to aj vyžrať. Nikto neprecíti tvoju bolesť tak ako ty.
Dávaj. Aj keď ostatní iba berú. Miluj, aj keď ťa to bolí. Ono sa to vráti. Všetko sa ti vráti späť. Je to taký kruh. Životný. Aj keď máš niekedy pocit, že celý svet nefunguje. Aj keď máš pocit, že žiješ podľa pravidiel, no nič z toho nemáš. Lietaj slobodne. Nechaj sa viesť srdcom. Miluj bez zábran. Nedovoľ, aby ti niekto pristrihol krídla.
Miluj bez výhrad. Nečakaj, že ťa bude milovať tak, ako miluješ ty jeho. Nechci, aby naplnil všetky tvoje predstavy. Sú to tvoje predstavy, nie jeho. Jeho láska môže byť iná.
