Autor
Dúfam, že nezabudneš. Tak ako neviem zabudnúť ja. Dúfam, že aj keď nie sme spolu, tak si na mňa občas spomenieš. V dobrom, v zlom a len tak.
Dúfam, že keď sedíš na pive s niekým, tak ti napadne, ako som nenávidela pivo, ktoré chutilo ako jarová voda. Dúfam, že sa aspoň pousmeješ. A budeš rád. Ja som rada a spomínam veľa. Niekedy je to tak, že ľudia ostávajú v našich srdciach, aj keď sa v našich životoch objavia iba na chvíľu.
Nežiadala som o rozprávku. Nežiadala som ani o love story. Nežiadala som ani to, aby to bolo navždy. Chcela som iba šancu. Chcela som s tebou tráviť viac času. Chcela som ti toho tak veľa povedať. Ešte viac som sa ale chcela pýtať teba. Chcela som spoznať všetky tvoje stránky. Dobré, zlé aj tie najhoršie. Chcela som s tebou mlčať. Iba ticho sedieť a užívať si tú chvíľu. Ako vtedy. Ak by som vedela, že to bolo poslednýkrát, užívala by som si to ešte viac.
Hltala som očami každý jeden milimeter tvojho tela a zapamätala som si každé jedno slovo, čo si povedal.
Niekedy mám pocit, že som magnet na všetko zlé. Že nepriťahujem nič dobré, perspektívne, ozajstné a zapálené. Dookola sa točím vo vodách, ktorých sa bojím a ktoré ma vôbec nebavia a nelákajú. Ako mám túto kliatbu zrušiť?
Zvykne sa hovoriť, že priťahujeme to, čo si zaslúžime. Ja si očividne teda zaslúžim peklo. Už som si ním niekoľkokrát prešla a mám dojem, že som na neho dostatočne pripravená. Priťahujem k sebe totiž permanentne jedincov, ktorí to som mnou nemyslia vážne.
Napíšem hocikomu. Bez rozmýšľania. Hneď. Ale tebe napísať nedokážem. Vždy predtým než sa spýtam, že ako sa máš, rozmýšľam pol dňa, či je to vôbec dobrý nápad. Záleží mi na tebe? Prehnane? Alebo čoho sa bojím?
V hlave mi ide počas dňa milión myšlienok. Nepoznám deň, keď nemusím nič riešiť. A ty sa v mojej hlave prelínaš s povinnosťami, bežnými dennými depkami a so zoznamom, čo mám kúpiť v obchode. Si tam, keď ráno otváram oči a strašne preklínam svet, že vôbec musím vstať.
Niekedy sa strácam. Sama sebe a celému svetu. Kráčam, ale neviem sa nájsť. Hľadám. Hľadám sa. Hľadám samu seba v sebe. Hľadám samu seba v iných. Niekedy túžim, aby si ma našiel. Lebo ja sama sa nájsť nedokážem už nejakú dobu. Ty si moja jediná nádej. Že prídeš a všetko zlé na dobré sa zmení ako v rozprávkach. Prebudil by si k životu všetky moje dobré vlastnosti a ja by som pred tebou skryla všetky moje zlé do skrine. Naučil by si ma opäť sa smiať a tešiť sa tomu, že každé ráno vychádza slnko. Aj keď niekedy iba cez mraky.
Prvýkrát som sa zamilovala do očí. Mal ich výrazné, modré a niečo mi hovorili. Vtedy som ešte nechápala čo. Iba ma priťahovali. Zaspávala som s myšlienkou na ne. V noci som sa strhávala zo spánku, pretože som tie oči videla, aj keď on pri mne reálne nebol. Postupom času som z nich vedela vyčítať všetko. Obrovskú túžbu po mojom tele, ale aj sklamanie, ktoré bolo neskôr na dennom poriadku. Dnes keď ich vidím, ešte stále mi stisne hrdlo a zachveje sa mi žalúdok. Ale už som odolná. Snažím sa byť.
