Autor
Myslela som si, že už som proti tebe imúnna. Že ma nepichne pri srdci, keď ťa s ňou uvidím. Že mi to bude jedno. Nenávidím, keď klamem samú seba. Keď si myslím, že som už zabudla. Že je to preč.
Nie je. Stačila jediná príležitosť ťa opäť vidieť a všetko bolo späť. Niekedy by som chcela vrátiť čas. Opäť stepovať pri dverách a čakať na to, kedy zaklopeš. Cítiť tvoju vôňu. Mať obrovské motýle v bruchu. Tešiť sa z každého nového dotyku a vlastne len tak byť s tebou.
Typickým znakom toho, že ste rozchod “vyhrali” práve vy, je fakt, že si nájdete nového frajera ešte skôr ako si stihne váš ex nájsť frajerku. Typickým znakom “prehry” v prípade vášho rozchodu je, že to jednoducho nestihnete. Nikto nechce plakať doma sám, vyjedajúc veľkú vaničku čokoládovej zmrzliny, kým sa jeho ex na sociálnej sieti chváli fotkami s novým objavom. Každý jeden z nás sa po rozpade vzťahu chce cítiť chcený a vyhľadávaný.
Snažíš sa znížiť svoje nároky. Myslíš ši, že si náročná, že chceš veľa. Od sveta. Od tvojho budúceho partnera. Od seba. No to nie je cesta. A už vôbec nie tvoja cesta, voľba ani smer.
Hľadaj niekoho, kto sa nebude o teba zaujímať iba povrchne. Niekoho, kto nebude chcieť vedieť iba to, ktoré sú tvoje obľúbené filmy. Niekoho, koho nebude zaujímať iba to, čo robíš vo voľnom čase, akú hudbu počúvaš, čo študuješ, alebo kde pracuješ. Hľadaj niekoho, kto sa bude zaujímať o to, prečo čítaš knihy, ktoré máš položené na nočnom stolíku.
Dookola ťa sužujú otázky. Sedíš s niekým na káve, ale tvoj rozum si behá niekde úplne inde. Tváriš sa, že počúvaš, silno prikyvuješ a keď nechceš, aby ten dotyčný pocítil to, že si úplne mimo, tak sa pre istotu spýtaš nejakú trápnu otázku. Jednoduchú, banálnu, ale aspoň sa môžeš tváriť, že máš záujem a že tam si pre neho, aj keď vlastne vôbec nie si.
Hľadáš sama seba. Dobre to poznám. Myslíš si, že keď si kúpiš nové topánky alebo kabelku, budeš spokojnejšia. Máš ju doma, je pekná, vezmeš si ju do mesta, ale žiadny dlho očakávaný pocit spokojnosti sa nedostavil. Iba prázdno a ty nevieš prečo.
Stále si tu. Píšeš. Voláš. Nedáš mi vydýchnuť. Myslela som si, že to v pohode zvládnem, ak už nebudeme oficiálne pár, ale budeme sa kontaktovať. Nezvládam to. Každé písmeno od teba, či už napísané alebo vyslovené, ma vracia späť do hlbokej tmy. A tmy som sa vždy bála. Ty to dobre vieš.
POTREBUJEM, ABY SI MA OPUSTIL.
Naozaj. Reálne. Nielen slovami. Nechcem ťa už vidieť, počuť ani cítiť.
Máš v izbe zažaté svetlo, no aj tak sa ti zdá, že je hrozná tma. Nevieš či je väčšia za oknom alebo v tvojej duši. A vlastne na tom absolútne nezáleží. Záleží na tom, aby si si vlastnú tmu z duše, z mysli a zo srdca vymazala. Ty však nevieš ako. Ani ja to neviem. Možno na to spoločne prídeme.
Venujem ti tento článok, ak sa ti v noci nedá spať.
Možno to pre teba bude nová forma uspávanky.
