Autor
V poslednom čase pozorujem, že sa v mojom okolí udialo veľa zmien „bezo mňa.“ Tí ľudia si tým prešli sami a až po istom období sa odhodlali zdôveriť sa svojim blízkym a známym. A tak sa mi dostalo (niekoľkokrát) do uší: Rozviedol som sa. Je to zlyhanie…
Popravde, najprv som nevedel, ako na to reagovať, a až časom, keď som si to upratal v hlave aj ja, som sa „vycvičil.“
„Viktor, mňa sa muži asi boja…“ Tak ako to už u mňa býva zvykom, aj tentokrát píšem článok na základe toho, čo som zažil. Inšpiráciou mi bola táto veta. Muži sa ma boja… A ja som nevedel, čo mám na to povedať, pretože ja sa osoby, ktorá ju vyslovila, nebojím a nikdy som ju nepovažoval za typ ženy, ktorej na čele svieti výrazná stopka. Znamená to, že som iný muž? Alebo že vôbec nie som mužom, ak sa nebojím ženy, ktorá má v očiach dravosť a poslušne nenosí sukňu pod kolená, ale oblečie si aj nohavice?
Spolu s blížiacimi sa Vianocami sa ku mne čoraz častejšie dostávala otázka: „Viktor, čo chceš na Vianoce?“ A čím viac som nad tým premýšľal, tým hlbšie som bol presvedčený, že mi nechýba nič materiálne. Skôr by som si želal niečo, čo sa nedá zabaliť do ligotavého papiera a položiť pod stromček. Nemožno na to kúpiť darčekovú poukážku, a hoci nás to nestojí ani cent, ukrojí nám to z toho najcennejšieho, čo v poslednej dobe mnohí z nás tak neradi rozdávajú…
To, že ženy riešia milión vecí, nad ktorými my muži premýšľať vôbec nemusíme, už viem dávno. Ak mi bolo niečo dané do vienka, tak je to práve pozorovací talent. A za svoj život som si stihol všimnúť nespočetne veľa záležitostí, s ktorými ja ako chlap vôbec nemusím zápasiť. Napríklad nerozmýšľam nad tým, či to, ako sa oblečiem, niekto bude vnímať ako provokáciu. Alebo môžem vojsť do plnej aj prázdnej mhdčky a vôbec necítim nepokoj, prípadne strach.
„On nie je prehnane žiarlivý, iba ma miluje…“ Toto som raz počul a zostalo mi ťažko. Pretože to boli slová o mužovi, ktorý svojej partnerke zakazoval všetko a pre všetko sa urážal, aby ju vytrestal tichou domácnosťou. Hral na ňu celkom peknú hru, na ktorú ona v mene lásky pristúpila. Až vtedy som si uvedomil, aké nástrahy na nás vo vzťahoch číhajú a že vôbec nie je ľahké ich včas rozpoznať. A preto by som si dnes chcel posvietiť na to, či to, ak niekto nežiarli, musí zákonite znamenať, že nás nemiluje… Sú medzi nami totiž aj takí, ktorí veria, že kto nežiarli, nemiluje.
Vedel som, že si povieme zbohom, ale nedalo mi to. Ako správny chlap som sa snažil niečo s tým urobiť a nenechať veci len tak na náhodu. Vzťah totiž ochladol, večer sme sa v posteli každý obrátili na svoju stranu, dlhé debaty sa pretavili do úsečných viet, v ktorých namiesto emócií už bolo možné nájsť iba k životu potrebné informácie. Žiadna láska až za hrob, skôr dvaja ľudia, ktorí sa kedysi milovali a teraz im je ľúto priznať, že už žiadnu lásku necítia. A budem k vám úprimný – takéto konce sú najhoršie.
