Viktor

Vzťahy v dnešnej dobe balansujú na hranici absurdity a egoizmu. Aspoň mne sa to tak zdá. Až príliš často totiž vídam ľudí, ktorí síce do sveta vysielajú signály, že lásku hľadajú, no podľa mňa presne nevedia, ako by tá ich vysnívaná láska mala vyzerať. Teda vlastne… Vedia to. Ale jasno majú iba v tom, čo by chceli dostávať. No väčšinou zabúdajú, že láska neprináša len jednostranné potešenia a ak ich sa budeme vo vzťahu neustále dožadovať, bude nás to niečo stáť.

Na ľuďoch ako takých ma zaráža jedna vec. Neschopnosť oceniť prítomnosť. Uvedomiť si, čo všetko máme ešte predtým, ako to stratíme. Len tak sa zastaviť, pozrieť sa na niekoho, kto pre nás robí naozaj veľa, hoci to robiť nemusí, a v duchu si povedať, že si to vážime. No deje sa to len málokedy… Aby som neukazoval prstom na druhých, ochotne sa priznám, že to občas robím tiež. Takisto si uvedomím, čo všetko som mal, až keď o to prídem.

Niekedy mám pocit, že sa niektorí ľudia ženú do vzťahov len preto, aby nezostali na ocot. Nestýkam sa s takým množstvom žien a už vôbec s nimi nevediem rozhovory o tom, ako to vnímajú ony, tak sa radšej zameriam na mužov. Predovšetkým chlapov po 35ke táto mánia nájsť si čím skôr partnerku posadne až šialeným spôsobom. Babka ich na rodinnom obede bombarduje otázkami, kedy už bude vnúčik, na svadby svojich rovesníkov chodia zásadne sami, a tak si povedia, že už nastal čas. 

Takmer celý život som si myslel, že čím viac mám, dosiahnem a vybudujem, tým viac budem spokojnejší. Boli časy, kedy som doslova zhromažďoval veci, potom to prešlo do náruživej cestovateľskej mánie a neskôr som mal potrebu spoznať čo najviac ľudí. A výsledok? Bol som zavalený tonou nepotrebností, unavený z permanentného striedania postelí, krajín či časových pásiem, a to všetko v spoločnosti ľudí, ku ktorým som sa nedokázal dostať bližšie.

Dnes výnimočne začnem bez dlhšieho úvodu. Uplynulý týždeň som totiž zažil niečo, čo vo mne pozitívne zarezonovalo. Trochu drzo, no na moju obranu – nechtiac – som sa započúval do cudzieho rozhovoru. Skupinka niekoľkých mužov spovedala na parkovisku pravdepodobne svoju kolegyňu tak hlučne, že sa okolo nich nedalo prejsť bez toho, aby som ich nepočul.