Mal byť mojím NAVŽDY. Mal byť mojím manželom. Mal byť otcom mojich detí. Teraz je už len bolestivou spomienkou. Sedem rokov som žila s človekom, o ktorom som si myslela, že ho poznám. Až po siedmich rokoch jeho pravé ja vyplávalo na povrch a vtedy som spoznala človeka presne takého, aký je. Klamár…
Pred siedmimi rokmi, kedy ma oslovil a mňa očarila jeho charizma, bol zadaný. Rečičky typu ako im to neklape, ako sa z nich stali len kamaráti, použil po siedmich rokoch aj na mňa.
Mala som sladkých 19, o živote a vzťahoch som nevedela nič. Milovala som svoju slobodu. Nechcela som sa viazať. Práve vtedy, keď som si užívala bezstarostný študentský život, sa zjavil on a ukázal mi, čo znamená milovať. Z milencov sa stal pár. Dvaja ľudia, ktorí nemali nič spoločné. Dvaja ľudia, ktorých názory boli tak vzdialené. Dvaja ľudia, ktorých spájal len dobrý sex.
pexels.com
Zamiloval sa. Hovoril mi, ako ma miluje…
Ja som s tým nevedela narábať. Zľakla som sa. Odišla som. Chýbal mi. Vtedy bol tak trpezlivý a naučil ma milovať. Milovať život, no hlavne milovať jeho. Spravil z obyčajného dievčaťa ženu. Stvoril ma vlastnými rukami a len vďaka nemu som ožila. Verila som, že naša láska je nekonečná.
Bohužiaľ, vtedy som si ešte neuvedomovala, že vo chvíli, kedy som mu dala celé svoje srdce a celú svoju dušu, som stratila samu seba.
Presne vo chvíli, kedy som ho začala milovať, som prestala vidieť realitu. Prišla prvá milenka. Zapieral. Klamal. Odišiel. Ja som prosila, aby sa ku mne vrátil. Odpustila som mu.
Hľadala som chybu v sebe.
Pýtala som sa samej seba, kde som zlyhala, že ma musel podviesť. Obviňovala som sa za svoju nedokonalosť. Sľúbila som mu, že sa zmením. Vrátil sa. Robila som všetko, čo chcel on. Prestala som sa venovať sebe a svojim záľubám. Vzdialila som sa svojim priateľom. Žila som len pre neho. Žila som jeho život.
Ponižoval ma. Neustále mi opakoval, aká som tučná. Stratila som akékoľvek sebavedomie. Prišli ďalšie a ďalšie milenky. Už som ich aj prestala rátať. On to už ani netajil, nezapieral. Vedel, že tento fakt budem prehliadať, ako keby sa nič nedialo. A aj som prehliadala. Bála som sa, že ma opustí. Bála som sa samoty.
Vedel, ako na mňa. Vedel použiť tie správne slová. Vedel všetko odčiniť. Vedel povedať slová MILUJEM ŤA s takým chladom v očiach… vidím to až teraz s odstupom času.
Po siedmich rokoch prišiel koniec.
Plakal. Plakal a prosil o odpustenie. Vedel, že mi ublížil. Nechcel, aby som úplne zmizla z jeho života. Chcel, aby sme zostali priateľmi. Sľúbil, že mi vždy pomôže a nikdy sa mi neotočí chrbtom. Zrazu chcel všetko odčiniť. A ja som mu znovu uverila.
Nechcela som prijať fakt, že ostanem na tomto svete sama. Sama bez neho. Nedokázala som si predstaviť, ako sa ráno zobudím a on vedľa mňa už nebude. Zrazu ostalo prázdno. Prázdno v mojom živote aj v mojom srdci. Bol mužom môjho života. Zniesla by som mu aj modré z neba. Všetko, čo som od života chcela, bolo každý večer ho pobozkať, pritúliť sa k nemu a zaspať v jeho náručí.
Zrazu tu boli dni, kedy som sa nedokázala postaviť z postele.
Dni, kedy som sa pozerala do prázdnej steny a nerátala tie hodiny takto premrhaného života. O preplakaných nociach nehovorím. Nejedla som, nepila som, nedýchala som, nežila som. Neverila som, že ma niekto dokáže pochopiť, že na svete existujú ženy, ktorým bolo ublížené rovnako.
A on si už po dvoch týždňoch od rozchodu nasťahoval k sebe svoju novú priateľku. Do bytu, v ktorom som ešte pred dvomi týždňami bývala ja. Muž, ktorého som tak veľmi milovala. Muž, ktorému som bola oporou a podporou. Muž, ktorému som odpustila všetky tie milenky. Muž, pre ktorého som sa stratila.
A práve toto bol ten moment, kedy mi spadli z očí ružové okuliare a ja som prestala dúfať, že sa ešte niekedy ku mne vráti. Neviem, čo ma v tej chvíli udrelo do hlavy, ale presne tohto človeka, ktorého som tak milovala, som začala nenávidieť. Presne v tej chvíli som prestala veriť jeho slzám a rečiam o tom, ako mu to je ľúto.
pexels.com
Veď predsa človek, ktorý toľko klamal, sa nikdy nezmení.
Teraz sa zamýšľam nad tým, kde nabral toľko odvahy, aby mi to povedal. Vlastne neviem, prečo sa tomu tak čudujem. V jednej chvíli zlomil vo mne všetko. Presne tento človek nedokázal byť ku mne úprimný ani vo chvíli, keď sa so mnou rozchádzal.
Aj by som mu priala všetko zlé, ale verím v karmu. Verím v osud a verím v to, že to všetko zlé sa mu raz vráti. Mamina mi vždy hovorila, aby som nežila s nenávisťou v srdci. Aj s odstupom času cítim voči nemu neskutočnú zlosť, ale zároveň mi je tak veľmi ľahostajný. Je to človek, ktorý mi momentálne nesiaha ani po päty.
Prajem mu, aby bol šťastný v novom vzťahu aj v živote. Lebo ja som konečne šťastná. Som šťastná, že som sa dokázala od neho oslobodiť. Som šťastná, že ma naučil vážiť si seba. Som šťastná, že po siedmich rokoch som našla svoje skutočné ja. Som šťastná, že dokážem žiť sama so sebou.
Viem, že každý sa musí poučiť z vlastných chýb.
Aj v mojom okolí boli ľudia, ktorí to všetko videli inak ako ja, no ja som verila len jemu. Preto dievčatá, slečny a ženy, poučte sa z našich chýb. Z chýb tých žien, ktoré si to prežili na vlastnej koži. Teraz už viem, že nie som jediná, ktorá spadla na to najhlbšie dno.
Našou najväčšou silou je to, že pri akomkoľvek páde sa dokážeme postaviť a vstať s hlavou vztýčenou. Lebo sme ženy…
Autor: Kristína
Coverphoto: unsplash.com
