Videla som v jej očiach niečo iné, videla som, že možno klame nie len mňa, no aj samú seba. Že možno klamstvo z jej úst, že je šťastná, je hlbšie, ako sa mi dovtedy zdalo. Niekedy to hovoríme, len preto že chceme presvedčiť samých seba. Nechcela som ju presviedčať o opaku a tak som len mlčala. Niekedy mlčanie lieči viac ako slová…
A ona presne to potrebovala. len to, aby som počúvala.
Bývala šťastná a jej úsmev bol silnejší ako, ktorýkoľvek iný. Taký pozitívny, taký skutočný, ktorý vás okamžite nakazí. Nediali sa jej len dobré veci a nemala všetko hneď pod nosom. No vždy si so všetkým poradila. Nebála sa výziev, milovala ich. Prenasledovala ich. Snažila sa celý život, niečo dokázať. Niečo dobré.
Často krát bola odmietnutá a jej sny sa jej len vzďaľovali, no viete, čo urobila po každom zlyhaní?
Tam, kde by iní už nevládali, tam kde by to iní už vzdali. Ona ďakovala za akúkoľvek šancu, akú dostala. Ďakovala za to, čo sa vďaka zlyhaniu naučila. Ďakovala za to, že má ešte čas a bude ho mať až do konca svojich dní na to, aby sa dotkla hviezd a splnila si to, po čom priahla. Nikdy som necítila z jej slov nenávisť. A vždy, keď som sa jej opýtala, čo je liekom na všetko, čo nás stretáva, odpovedala jedným slovom… láska.
pinterest.com
Povedala, že jej sila pramení z lásky a bez nej by nemalo význam nič.
“Aký by malo význam, keby som mala veľa peňazí a kúpila si za ne veľký dom, keby nebol niekto, kto by z neho vytvoril domov? Aký význam by malo, keby som mala dokonalú pleť, vlasy či postavu, keby sa nemal kto so mnou radovať? Na čo by mi bol voľný čas, keby som si nemala s kým vypiť kávu? ,,
Dnes stála predo mnou najsilnejšia žena, akú som kedy poznala a pritom som ju nespoznávala. Nebola tou istou. Bola iná. Bola zranená, pretože nech sme silní akokoľvek, nie sme nezraniteľní. Videla som, ako dokáže zrada zmeniť človeka. Ako ťa to, keď na oplátku za lásku dostaneš… nič, dokáže zložiť…
A ja som sa bála len jedinej otázky, na ktorú som však potrebovala počuť odpoveď. Chcela som vedieť, či je možné vzdať sa lásky… Či žena, ktorá bola kedysi plná lásky, ju dokáže opustiť. A ona mi odpovedala:
‘’Nikdy som sa nevzdala. Nikdy sa jej nevzdám. Nikdy sa nevzdám niečoho, čo mi dáva silu.
Silu vstať ráno z postele. Silu bojovať, silu ju hľadať. A dúfam, že to nevzdáš ani ty.
Poznám ľudí, ktorí to urobili. Nechceli byť znova zranení, nechceli už
hľadať. Nemali silu. Nemali chuť. Svoj čas dali do niečoho iného a oni zostali
navždy samy. Bez lásky sme slabí. Pravdou je, že som lásku stratila.
No, budem hľadať. Znova. ,,
Možno si práve teraz slabá aj ty, možno hľadáš útechu alebo silu v týchto slovách, tak dúfam, že nájdeš, čo hľadáš. Prajem si, aby každá žena, ktorá práve teraz hľadá kúsok nádeje, ju naozaj našla a chytila sa jej. Držala sa jej a nepustila ju. Pretože ja som ju našla…našla som silu u ženy, ktorá, aj keď bola na dne, dodala mi silu. Dodala mi nádej, že možno to nie je ešte stratené.
Že sa oplatí občas trpieť. Že to ešte nie je koniec, pretože všetky konce sú šťastné…
coverphoto: Photo by Marcelo Matarazzo on Unsplash
Naša nová kniha o ženskom svete je už dostupná priamo TU.
