To, čo sa stalo, bola rana. Tvrdá a nečakaná. Nech sa snažím, ako len chcem a dokážem, spätne nevidím žiadne náznaky toho, že by sa niečo medzi nami kazilo. Bolo to také, aké to bolo stále, nijaké zhoršenie som nepozorovala a ani nepozorujem, ja som to dokonca vnímala ako ideálne. A kvôli tomu, že som sa na to nedokázala pripraviť, ma to zasiahlo ešte viac.
Viem, že to nie je koniec sveta, ale stále sa s tým nedokážem vyrovnať. Už som si zvykla, že od nikoho nemôžem žiadať, aby zostal navždy, a keď niekto odísť chce, nech už má na to akýkoľvek dôvod, pustím ho, aj keď to pre mňa nie je príjemné. Ale verím, že všetko má svoj dôvod, a tak aj rozlúčky s milovanými ľuďmi sú niekedy nutné.
pinterest.com
V živote by sme si mali uvedomiť jednu vec… Nikdy nemôžeme niekoho nútiť, aby nás miloval. A už vôbec nie tých, ktorí to doteraz iba predstierali. Keď sa práve oni jedného dňa rozhodnú konečne odísť, to posledné, čo by sme mali robiť, je prosiť ich, aby zostali. Niektorí ľudia sa totiž v našom živote vyskytli úplnou náhodou a to, že sme sa do nich nešťastne zamilovali, neznamená, že sa tým niečo mení. Jednoducho im nikdy nemala patriť časť nášho srdca a tým sa celá polemika o nich a o ich dôležitosti v našom živote musí, bohužiaľ, skončiť.
Avšak z tohto sa neviem spamätať.
Ten moment, kedy som si uvedomila, čo sa stalo, mám pred očami doteraz. Všetko je stále rovnako živé a boľavé, nič nezačalo blednúť ani sa vytrácať z mojej mysle. Prišla som domov a byt bol prázdny. O takom čase si už zvykol byť doma, no myslela som si, že si sa niekde zdržal. Keď som ale prišla na to, že po tebe nezostala ani len pamiatka, myslela som si, že sa zbláznim.
Skrine boli prázdne, v kúpeľni chýbalo niekoľko vecí… Vzal si si všetko. Všetko, čo si mal, alebo si sa domnieval, že ti to patrí. Bez slov, bez rozlúčky. Bez akéhokoľvek upozornenia. Nikdy predtým o tvojom odchode a našom rozchode nepadlo ani len slovíčko. Všetko bolo navonok idylické, nediali sa v našich životoch žiadne turbulencie.
Dlho som sa pýtala, prečo si to urobil. Hľadala som chybu v sebe a premýšľala som nad tým, čo by sa stalo, ak by som niečo urobila inak. Chcela som poznať príčinu, dôvod, tvoj zámer až do chvíle, kým som na ten dôvod neprišla. Vtedy som si uvedomila, že toto som radšej nemala vedieť, nikdy som sa o tom nemala dozvedieť.
Prázdnota, ktorá po tebe zostala, bola nič oproti tomu, na čo som prišla.
pinterest.com
Popri mne si mal inú. Kedy si to stihol, to netuším, pretože viem, že z práce si odchádzal rovno domov. Už viem, že práve ona bola dôvodom tvojho ponocovania, kedy si sa venoval iba svojmu telefónu a ospravedlňoval si to tým, že máš veľa práce. Polroka som tak žila s niekým, kto svojou mysľou žil niekde inde s niekým iným. Celý ten čas som sa s láskou starala o niekoho, kto sa túžil starať o inú osobu.
Myslím si, že na toto som radšej nikdy prísť nemala. Bolo by lepšie, ak by som až do smrti žila v nevedomosti a namýšľala si, že si jednoducho iba odišiel. Preto, lebo si chcel byť sám, lebo si chcel začať odznova, lebo si mal pocit, že ja nie som tá, ktorú si hľadal. Alebo možno preto, že sa ti naša láska zunovala a povedal si si, že si zaslúžiš niečo iné, niečo lepšie.
S tým všetkým by som sa zmierila. Nie hneď, ale oveľa ľahšie a rýchlejšie, ako sa budem musieť zmieriť s tým, že si ležiac vedľa mňa tajne túžil po žene, ktorú si ešte nemal možnosť spoznať osobne. Nepoznám síce detaily vášho nového vzťahu a ani ich poznať nechcem, ale musím povedať, že raz budem rada, že si odišiel. Keď všetko prebolí, budem za to vďačná, pretože by som nechcela zostať s človekom, ktorý zahodí reálny a dlhoročný vzťah len kvôli tomu, že sa nechal poblázniť niekým z internetu.
Snažím sa na to pozerať triezvym pohľadom a čoraz menej zapájať city…
Viem, že raz to bude dobré, že si iba uvoľnil miesto mužovi, ktorý ma bude skutočne milovať a nebude ho vtedy, keď bude vo vzťahu so mnou, priťahovať ani lákať iná žena. Vďaka tebe som sa v mnohých veciach poučila. Možno budem kvôli tomu o niečo podozrievavejšia, možno sa budem viac pýtať a preverovať…
Ale iba tak aspoň nezažijem znova to, čo som okúsila s tebou. Trpký odchod bez slov a bez rozlúčky, ktorý prestriedala prázdnota plná otázok.
Autor: Ľubica Vidová
Coverphoto: Photo by Natalya Letunova on Unsplash
