Rok. Obyčajné tri písmená a tak veľká sila v jednom slove. Už to bude rok, čo som ťa prvýkrát stretla. A dal by sa o tom napísať román do červenej knižnice. Dalo by sa o tom rozprávať do noci a každý, kto by ma počúval, by sedel so zatajeným dychom a čakal by na šťastný koniec. A čakala som ho aj ja. Nie som človek, ktorému sa ľudia dostanú tak ľahko pod kožu, nedôverujem každému, ľudia ma v minulosti sklamali… Verila som, že s tebou to bude iné, že ty by si mi po tom všetkom nedokázal ublížiť.
Ale ani rok nebol dosť dlhou dobou na to, aby som ťa spoznala a bola pripravená na všetko, čo sa stane. Nikto ma nepripravil na to, že jedného dňa pochopím, že to nebolo skutočné, že som ti vypĺňala čas, keď si sa nudil, keď si potreboval počuť niečo pekné, povzbudzujúce. Myšlienky na to ma prenasledovali už dlhšie a sám vieš, koľkokrát som sa snažila odísť a odpútať sa.
pinterest.com
Vždy, keď si ma od seba začal odháňať, som si povedala, že stačilo…
Ale akonáhle si cítil, že by sa mi podarilo žiť ďalej bez teba, pritiahol si ma k sebe naspäť. Lenže nikdy som sa necítila tak sama, ako keď som bola s tebou. Samu seba som každý deň presviedčala, že máš iba zlé obdobie, že to prejde. Chcela som veriť, že tie reči o tebe, ako sa so ženami zahrávaš, sú iba slová ľudí, ktorí o tebe nič nevedia.
Oni nepoznajú, aký si skvelý človek, aké máš veľké srdce. Ja som ťa predsa poznala, dovolil si mi cítiť tvoju blízkosť tak ako ja tebe moju… Tak aký by malo zmysel si teraz ublížiť? Potrebovali sme sa navzájom, obaja sme potrebovali cítiť, že nás má niekto rád, počuť slová „chýbaš mi, ľúbim ťa…“.
Lenže dnes už viem, že medzi mojimi a tvojimi slovami bol obrovský rozdiel…
Moje išli od srdca a tie tvoje… Na to si dnes už musíš odpovedať ty sám. Aj napriek tomu, že som sa snažila zo všetkých síl čeliť tvojej ignorácii a tvojmu odháňaniu, dnes tu stojím a už ďalej nevládzem.
Minula som všetky svoje sily na boj s veternými mlynmi. Nedokážem tu už byť pre teba, keď to ty potrebuješ, keď tebe je smutno, keď sa ty cítiš sám. Dnes som si uvedomila, že takto predsa vzťahy nefungujú.
pinterest.com
Kto chce dostávať, musí vedieť aj dávať…
Lebo jedného dňa sa stane to, že ten, čo dáva a nič nedostáva, zrazu stratí energiu, aby mohol tomu druhému niečo ešte zo seba dať. Vieš vôbec niečo o mne? Vieš, čo mám rada, kam rada chodím, kde je moje obľúbené miesto? Vieš, koľko zlých dní som za ten rok mala, koľko večerov som sa cítila sama, koľko sĺz mi vypadlo? Tušíš, vôbec či som nepotrebovala pomôcť, či mi niečo nechýbalo?
Nevieš, lebo teba to nikdy nezaujímalo. Bavili sme sa o tebe, o tvojich pocitoch, tvojej zlej nálade, o tvojich starostiach. A ja som ťa vždy vypočula, hľadala tie správne slová, aby som ťa povzbudila. A urobila by som to aj dnes, ak by si potreboval. Ale vždy som tajne dúfala, že raz prídeš a budem dôležitá aspoň na malú chvíľu ja. Niekoľkokrát som sa snažila povedať niečo o sebe, ale nikdy si na to nereagoval.
Moja chvíľa dodnes neprišla a ja som sa rozhodla na ňu už nečakať…
A aj keď to asi pri tých tvojich „starostiach“ ani netušíš, ale dnes zvádzam boj medzi srdcom a rozumom. Srdcom, ktoré ťa ľúbi, a rozumom, ktorý sľúbil srdcu, že už nikdy nikomu nedovolí, aby ho zlomil. Chýbaš mi každú sekundu, lebo aj napriek všetkému niekde v hĺbke srdca stále verím, že si taký skvelý, akého som ťa spoznala na začiatku.
A možno raz stretneš niekoho, pri kom sa dokážeš otvoriť a budeš ho ľúbiť celým svojím ja. Niekoho, kto bude pre teba dôležitejší, ako ty sám. Ja som to nedokázala. Našla som cestu k tvojmu telu, ale nedokázala som preniknúť k tvojej duši.
Objavil si sa v mojom živote ako padajúca hviezda a ja som si v tej chvíli zabudla niečo želať. A ak by som tú chvíľu mohla zažiť znova, ani dnes by som nechcela nič pre seba. Želala by som si, aby si bol šťastný, aj keď to bude bezo mňa. Aby si spoznal veľkú lásku a našiel v sebe silu bojovať za ňu proti celému svetu. Chcela by som, aby ti raz záležalo viac na tom druhom. Priala by som si, aby si sa nikdy necítil tak veľmi sám…
Autor: Katka D.
Coverphoto: Photo by Raychan on Unsplash
