Možno aj ty práve sedíš a s nemým pohľadom hľadíš do prázdna. Si tak unavená, že si už prestala venovať pozornosť aj vlastným myšlienkam. Prestala si počítať hodiny, ktoré stráviš pozeraním sa na bielu stenu, a dni, kedy sa tento scenár opakuje, si už prestala rátať tiež. Túžiš len po tom, aby všetko utíchlo, aby sa všetko zastavilo a ty si viac nemusela fungovať vo svete, ktorý od teba stále niečo vyžaduje.

A ty chceš len jediné… Nebyť a odpútať sa od tých myšlienok, ktoré ťa vždy zastihnú nepripravenú. Odpovede nepoznáš a plán do budúcnosti nemáš. Vieš, čo by si mala urobiť, no nedokážeš sa k tomu odhodlať.

pinterest.com

Čoraz viac ťa vyčerpávajú aj tie najbežnejšie činnosti, ktoré si predtým vykonávala úplne rutinne. Každým dňom je pre teba ťažšie postaviť sa z postele a vyjsť medzi ľudí. Tá prázdnota, ktorú v sebe nosíš, sa prehlbuje čoraz viac a viac, a ty sa cítiš, akoby pohltila všetko, čo sa ťa predtým týkalo.

Iba ty vieš, čo cítiš, no nedokážeš to „uchopiť“ do slov.

Prestávaš rozumieť sama sebe a prichádzajú i momenty, v ktorých sa nespoznávaš. Robíš to, čo robiť nechceš, no nevieš sa od toho odpútať. Akoby to bol hlúpy a mimoriadne návykový zlozvyk, s ktorým nemáš silu skoncovať. Je to niečo, čoho sa nutne potrebuješ zbaviť, no zároveň si svoj život bez toho nevieš predstaviť. Na to, že si sa ocitla vo vzťahu-nevzťahu, si prišla už dávno. Všetky logické argumenty ti dohovárajú, aby si vzala nohy na plecia a viac si sa za ním neobzrela, no chýba ti pri tom hnací motor.

Už vieš, to nie je láska a ani nikdy nebude. Vieš, že ten, kto sa ti neozve týždeň a potom sa objaví s úsmevom na tvári, akoby sa nič nestalo, nie je vhodný kandidát na dlhodobého partnera. Vieš, že jeho slová nie sú úprimné a vyslovuje ich iba preto, aby dosiahol to, čo chce. Vieš aj to, že ten, kto miluje, sa o toho druhého zaujíma, príde za ním aj vtedy, keď ho nik nevolá. Je ti jasné, že ak niekto niekoho miluje, neobzerá sa po iných. Neklame, nezavádza, nezahmlieva. Si si istá, že v tomto vzťahu miluješ iba ty a on sa chce len zabaviť. Toto všetko už vieš, no nevieš, čo s tým máš urobiť.

pinterest.com

Zdá sa ti, že bojuješ už pridlho s niekým, proti komu ani bojovať nechceš. Deň čo deň bojuješ sama so sebou a nech urobíš čokoľvek, jedna časť tvojho ja vždy prehrá. Nezáleží na tom, ako sa rozhodneš, už vopred vieš, že nikdy nebudeš spokojná, práve naopak… Výsledkom každého tvojho rozhodnutia budú len výčitky. Výčitky kvôli niečomu, čo si zase urobila alebo konečne neurobila…

Niektoré rozhodnutia v našich životoch si žiadajú, aby sme pri tom zlomili istú časť nás samých. Aby sme vedome urobili niečo, čoho dôsledkom sa úplne zrútime. Niekedy jednoducho musíme ísť proti sebe a proti tomu, po čom tak veľmi túžime, inak sa definitívne odsúdime pre život vo vzťahu, ktorý nás bude deň čo deň iba ničiť. 

Ver mi, dá sa z tohto bludného kruhu vystúpiť.

No musíš sama seba presvedčiť, že tadiaľto cesta nevedie. Prešla si si ňou už stokrát a vždy ťa doviedla do rovnakého cieľa, z ktorého si rýchlo utekala preč, aby si sa tam o pár dní vrátila opäť. Musíš tú časť svojho srdca, ktorá ťa núti bezcieľne blúdiť v tomto labyrinte, prehovoriť, aby začala akceptovať realitu takú, aká je. Musíš jej dať najavo, že sa na ňu nehneváš, a prinútiť ju, aby prestala dúfať, že sa stane zázrak. Pôjde to ľahšie, ako si myslíš… Ani tá časť srdca nechce byť navždy zlomená, hoci všetko, čo teraz robí, vždy skončí ďalším úrazom.

Iba takto vyhráš sama nad sebou tak, že sa nebudeš cítiť ako porazená. Tieto boje sú tie najťažšie, ktoré v našom živote zvádzame, no nie sú nezvládnuteľné. A ten deň raz príde… Deň, kedy si povieš, že si opäť slobodná a že si konečne vyhrala sama nad sebou.

Coverphoto: Photo by Atikh Bana on Unsplash

Facebook komentáre