Bojím sa, že pre teba nebudem dosť dobrá… Naozaj. Aj keď je to irónia, pretože viem, že dosť dobrá som. Že som dosť. No myslím to inak… Nemyslím si, že by som ako žena nemala vlastnosti, ktoré ťa priťahujú, do ktorých sa zamiluješ, ktoré budeš chcieť… Bojím sa však toho, že mám zároveň aj také, ktoré ťa vystrašia a odoženú…
Vieš, občas mám totiž naozaj strach…
Z toho, ako sa minulosť na mne podpísala. Z toho, kým som sa stala. Byť silnou ženou má totiž aj svoje temné stránky…
Ak je zostať silná občas to jediné, čo ti zostáva, podpíše sa to na tebe. Už viac nebudeš jemná ruža medzi tŕňmi. Už viac nebudeš tak žensky krehká a nevinná… Použijem nenormálne klišé vetu, ktorú sama neznášam, ale niečo na nej je: Z nežnej „princeznej” sa stane bojovníčka. A ver mi, keď sa tak stane, už niet cesty späť.
Photo by Zulmaury Saavedra on Unsplash
Ani nevieš, ako veľmi by som ti chcela oddane veriť, ako by to vo vzťahu byť malo, no nejde to. Myslím, že už nikdy neuverím na 110% žiadnej ľudskej bytosti.
Ani nevieš, ako veľmi ma zamrzí, keď poviem vetu ako: Mali by sme to urobiť takto, lebo ak sa náhodou rozídeme, tak… A uvidím, že sa ťa to dotklo, akoby som vopred počítala s tým, že náš vzťah sa raz skončí. No ja už s touto možnosťou neviem nepočítať… Skrátka, shit happens a nikdy si ničím nemôžeme byť na 100% istí.
Ani nevieš, ako veľmi by som opäť chcela zažiť ten stav, že niekoho milujem viac ako seba, no nejde to. Už viac nie. Milujem ťa, no seba milujem a aj budem už navždy milovať o niečo viac… I keď len o maličký kúsok, no viem, že je to cítiť.
A bude to tak už navždy, ak sa pre mňa rozhodneš…
Je to cítiť v mojich prehnaných reakciách, keď sa ma úplne neúmyselne nejako dotkneš. Keď povieš nejakú totálnu banalitu, nad ktorou by sa iný človek ani nepozastavil, no vo mne to spustí nejakú prehnanú obrannú reakciu a hneď sa od teba odpájam… Som tak nastavená kvôli veciam, čo sa stali v minulosti… Stačí, že sa mi niečím máličko pripomenú a vo mne sa spustí sebazáchranná reakcia… Pud sebazáchovy. Pretože ma na smrť desí už len predstava, že by som si mala rovnakým peklom, aké som zažila predtým, prejsť ešte raz.
Viem, že je ťažké dostať sa ku mne. Myslím emocionálne. Viem, že som občas možno trochu chladná, aj keď ťa milujem. Viem, že už ani náhodou nie som to mladé nevinné dievča s otvoreným srdcom spred niekoľkých rokov… Viem to a trochu ma to desí, no minulosť už nevrátim späť.
Na druhej strane si uvedomujem, že som úžasná žena, ktorá si zaslúži byť milovaná pre to, kým je. Viem, že ťa moja osobnosť fascinuje, priťahuje, napĺňa láskou, motá ti hlavu ako nič iné, čo si doteraz zažil a chceš so mnou prežiť život… Pretože, áno, naozaj to vyzerá tak, že sme sa našli.
Photo by SHAYAN rti on Unsplash
No už navždy tu bude aj tá temnejšia stránka môjho ja…
A preto mám reálny strach z toho, že si to raz rozmyslíš. No na druhej strane si hovorím, že ak ma skutočne miluješ, dokážeš ma milovať celú… A bude to pre nás zároveň skúškou.
A tak áno, aj napriek tomu, že viem, že som dosť, mám obavy, že už dosť nie som… Že dôležitá časť zo mňa „umrela“ niekde v minulosti. Že som ju musela nechať umrieť, inak by som neprežila.
A preto mám občas strach. Pretože ťa už milujem dosť na to, aby ma stratiť ťa bolelo… No stratiť samu seba ešte raz by ma už zabilo…
A tak si nejako… Neviem… Medzi nami vybrať…
Coverphoto: unsplash.com
…
Ak sa vám tento článok páčil, rady by sme vám dali do pozornosti Nikolinu knihu Rozchod. Kúpiť si ju môžete priamo v našom eshope TU.
Photo by Pars Sahin on Unsplash
