Aj vás táto doba núti viac premýšľať? Mňa áno. V poslednom čase veľa premýšľam o láske, vzťahoch, o ľuďoch, ktorí kráčajú životom so mnou. Verím tomu, že každý jeden má v našich životoch zohrať nejakú úlohu. Rodičia, spolužiaci, kamaráti, prvá láska. Dokonca aj ten, kto nám zlomil prvýkrát srdce, pri kom sme vyslovili vetu: „Už nikdy sa nezaľúbim“. A potom sú tu ľudia, ktorých budeme ľúbiť navždy iba tajne, pretože vedľa nich už kráča niekto iný.
Aj oni majú naším životom prejsť, aby nám niečo odovzdali, niečo nás naučili. Milovať, zvládať bolesť, veriť, že zase bude dobre. Niektorí sú našou skúškou, iní naším osudom. Niekto príde do nášho života, aby nám ukázal to najlepšie v nás, iný nás naučí pokore, odpúšťať sebe i druhým.
pinterest.com
S každým jedným stretnutím sa z nás stáva silnejší človek pripravený čeliť ešte väčším búrkam ako doteraz…
Tak prečo keď sme tak obrúsení životom, silní vďaka všetkým skúškam, nedokážeme bojovať o to najkrajšie na svete? Lásku… Prečo sa tak ľahko vzdávame, prečo je toľko nefungujúcich vzťahov a smutných ľudí všade okolo? Prečo si ľudia povedia áno, sľúbia si v dobrom aj v zlom, navždy spolu, a potom dopustia, aby sa z ich vzťahu stal stereotyp? Lásku nahradia hádky a výčitky.
Prečo dovolíme, aby sa do našich vzťahov dostal niekto tretí? Nie, nevyhovárajme sa na neho. Nevyčítajme mu, že prišiel a rozbil nám vzťah. Zamyslime sa najprv sami nad sebou a položme si otázku, prečo sme dovolili, aby v našom vzťahu vznikla medzera pre niekoho tretieho.
On musel prísť…
A to, či zostane na chvíľu alebo navždy, je iba na nás. Prišiel, aby nám ukázal, o čo všetko môžeme prísť, ak niečo nezmeníme. Musel prísť, aby sme pochopili, kam sme sa dostali tým, keď sme prácu, zábavu a záľuby uprednostnili pred láskou.
Vďaka nemu máme pochopiť, že láska nie je samozrejmosť a treba sa o ňu starať. Aby nám povedal to, čo sme potrebovali počuť… „Ja som tu a budem ho ľúbiť najviac na svete, ak ty už o neho nestojíš.“ A ak o neho nestojíme, nechajme ho ísť a byť šťastným.
pinterest.com
Dovoľme sebe byť zasa šťastnými…
Navzdory rodičom, priateľom a známym. Nevyhovárajme sa na deti, nerozmýšľajme nad tým, ako to vysvetlíme ľuďom okolo. Lebo na konci toho celého to budeme IBA my, kto ostaneme vo vzťahu, kde nie sme šťastní, alebo ostaneme sami a neskoro prídeme na to, s kým sme šťastní boli.
Poďme si sľúbiť tu a teraz, že otvoríme svoje srdce láske. Že ak ju nájdeme, nepustíme ju pri prvej hádke a prvých rozdielnych názoroch. Sľúbme si, že budeme bojovať a vždy, keď budeme mať pocit, že to nemá zmysel, si spomenieme na tie prvé chvíle, keď sme ho prvýkrát stretli.
Na chvíle, keď v našom bruchu lietali motýle, točila sa nám hlava a srdce nám bilo ako zvon. Poďme tie chvíle zas objaviť, poďme spolu tráviť viac času, odstrihnime sa na chvíľu od počítačov, mobilov a virtuálnej reality. Poďme do prírody, smejme sa spolu a robme bláznivé veci.
Buďme tu jeden pre druhého, plačme spolu, keď na to máme dôvod, zakričme si, pohádajme sa. Zažime búrku, ale nedovoľme, aby potom zas nezasvietilo slnko a nemohli sme vidieť dúhu.
pinterest.com
A určite príde aj chvíľa, kedy bude čas odísť…
Kedy sme sa proste zaľúbili do toho nesprávneho, prešli skúškou, ktorou sme mali prejsť. Príde čas otočiť stranu a vykročiť k novej láske. Ale aj to sa predsa dá urobiť rozumne, dôstojne a s pokorou. Želajme si navzájom, aby ten druhý bol šťastný. Tešme sa na chvíľu, keď ho uvidíme zase zamilovaného, aj napriek tomu, že už nebudeme my stredom jeho vesmíru.
Vykročme cestou, ktorou možno budeme chvíľu kráčať sami a budeme hľadať niekoho, kto nás bude zase milovať. Možno na tej ceste zase stretneme niekoho, kto nám zlomí srdce, kto naším životom iba prejde a zanechá v ňom na chvíľu bolesť. Ale verte mi, tá pravá láska raz príde. Stretneme ju, keď ju budeme najmenej čakať, keď budeme pripravení zase otvoriť srdce a milovať.
Ale, prosím, potom nezabudnime, že žiadny vzťah nie je iba o slnečných dňoch. Dôležité je vedieť aj v búrke kráčať spolu pod jedným dáždnikom.
Autor: Katka D.
Coverphoto: Photo by Michael Walk on Unsplash
