Zaujímalo by ma, ako to celé vnímaš ty. Chcela by som prísť na to, čo sa ti preháňa hlavou. Spomínaš niekedy na časy, keď sme boli spolu? Alebo si túto etapu uzavrel jedným zbohom a viac sa k tomu nevraciaš? Vlastne ani neviem, prečo chcem zistiť odpoveď na tieto otázky. Každý si žijeme svoj život, veď už dávno nie sme „my“.  Avšak stále mám pocit, že ak by som našla odpovede na niektoré otázky, odľahlo by mi.

Vieš, snažím sa to uzavrieť. Hodiť to do zásuvky s označením minulosť, kráčať rovno za nosom a viac sa neobzerať. Ale… nedá sa to. Nedokážem to. Čosi ma stále núti myslieť na teba.

Najčastejšie premýšľam nad tým, či by som do tohto vzťahu šla znovu…

pinterest.com

Ak by som vtedy vedela, koľko bolesti mi do života prinesieš, stálo by mi to za to? Alebo by som to riskla a márne dúfala, že ja ten predpísaný scenár zmením? Tak, ako som to robila počas celého nášho vzťahu? Zľakla by som sa sklamania, alebo by som uprednostnila tie pekné momenty, aj za cenu toho, že si neskôr vyžiadali svoju daň?

Vzťah s tebou si žiadal veľa strát. Prestala som veriť, že je láska spravodlivá. Už si nemyslím, že existujú páry, ktoré sa milujú bezhranične, v ktorých obe osoby milujú rovnako. Som presvedčená, že jeden z nich miluje viac a ten druhý… ten druhý je zatiaľ tam, kde mu je dobre. Možno čaká, kým príde niečo lepšie, možno potajomky miluje niekoho iného, niekoho, kto je preň nedosiahnuteľný, a tak je s inou osobou len preto, aby nebol sám.

Tak, ako si to robil ty…

Prestala som veriť, že si ma miloval. Miloval si to, že je o teba postarané, miloval si naše rituály. Skutočnosť, že nie si sám, že sa máš s kým po práci porozprávať… Ale to ešte neznamená, že si miloval mňa ako ženu. Zvykol si si na to, že sa nevraciaš do prázdneho bytu, že tam vždy vonia pripravená večera. Ja som bola len niekto, kto sa postaral o to, aby ti bolo dobre, aby ti nič nechýbalo.

pinterest.com

Ak by si ma ľúbil aspoň trochu, neskončilo by sa to tak, ako sa to skončilo. Cítil by si voči mne aspoň trochu úcty. Avšak tá tam chýbala. A ja premýšľam len nad tým, či chýbala iba na samom konci alebo aj po celý čas, čo sme boli spolu. Ak tam bola predtým, ako sme sa rozišli, kam potom zmizla? Bolo ti prednejšie vlastné chvíľkové šťastie? Stálo ti za to zraniť ma?

Bol si len obdobím, na ktoré by som najradšej zabudla.

Tak rada by som si to celé vymazala z pamäti. To dobré aj to zlé. Kým na to všetko budem spomínať, nikdy nebudem vedieť fungovať tak ako predtým. Každá príjemná chvíľa, ktorú som odvtedy prežila, mi pripomenula teba. Musela som myslieť na to, čo práve robíš, s kým si a či už niečo podobné zažívaš i ty s inou. A každý zlý moment v mojom živote prisudzujem tebe… Viem, že to znie zvláštne, ale je to tak. Už sa totiž nedokážem tešiť z maličkostí tak ako predtým. Viem, že v skutočnosti neznamenajú nič. Nič, na čom by záležalo.

Nechcem, aby si sa vrátil späť. Som si istá, že by som už s tebou nedokázala fungovať. Ale prajem si len jediné… aby som na teba zabudla.

Autor: Miroslava L.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Venované mužovi, ktorý ma zranil

Coverphoto: unsplash.com

Facebook komentáre