V poslednej dobe premýšľam tak veľa. Možno preto, že menej rozprávam, pretože… Už sa mi nechce plytvať slovami. Som unavená z dlhých rozhovorov, ktoré v konečnom dôsledku nikam nevedú. Tak dávno sa ma nik nespýtal, či som v poriadku, prečo sa ozývam čoraz menej a či sa niečo nestalo. A to ma trápi ešte viac, ako všetky moje starosti dokopy.
Zvyknem premýšľať nad tým, čo som si zatiaľ počas svojho života stihla vybudovať. Mám za sebou úspechy, na ktoré som kedysi bola hrdá, no časom prišli ďalšie sny a výzvy, ktoré opantali moju myseľ, tým pádom šťastie z toho, čo už bolo, opadlo. Mnoho rokov som sa cyklila v jednom kruhu. Vtedy bol pre mňa čarovný, no dnes by som tak veľa vecí zmenila.
Dnes by som sa nebála povedať, že aj ja potrebujem pomoc.
pinterest.com
Poradiť, vypočuť, vyrozprávať sa… Nechcela som svojich blízkych zaťažovať svojimi problémami, hoci oni to robili často. Bola som bútľavou vŕbou, na ktorú sa vždy mohli spoľahnúť, pôsobila som veselo, aj keď som veselá nebola. Chcela som byť silná, aby boli silní aj ostatní. A oni si na to zvykli. Možno to, že sa nezaujímajú o to, ako sa cítim, nie je ich chyba. Možno sú si len istí tým divadlom, ktoré som roky tak presvedčivo hrala.
Neviem, kde sa to vo mne bralo. Tá odhodlanosť nepriznať si, že aj mňa niečo bolí. Rokmi som sa naučila vstrebávať svoje pocity osamote. Nechávala som dozvoniť telefón, kým som si neutrela slzy, a po niekoľkých minútach som sa ozvala späť. Veselá, ochotná počúvať problémy iných. A keď sa hovor skončil, plakala som opäť. Sama, potichu.
Zistila som tak, že nie je nič smutnejšie, ako ísť v noci von sama. Len tak, pretože to už ďalej doma nemôžem vydržať a že nezvládam ten pocit stiesnenosti vo vlastnom byte. Prišla som na to, že mnohokrát mi cudzí ľudia, ktorých som takto vonku stretla, boli po niekoľkých vetách bližší, ako tí, čo som blízkymi nazývala.
Dnes ma neteší nič z toho, čo som dosiahla a urobila.
Je vo mne len prázdnota, ktorej sa zjavne u mňa páči. Nemám chuť s nikým hovoriť a takisto nemám chuť nikoho vidieť. Zároveň mi však táto samota spôsobuje ešte horšie pocity a ja tak neviem, ako sa z tohto kruhu vymaniť.
pinterest.com
Sklamali ma mnohí a možno preto už nedávam toľko nádeje do nových vzťahov. Neverím totiž, že je to skutočné a faloš cítim asi aj tam, kde nie je. Ak by som si mohla ešte niečo želať, chcela by som len jedno… V jedno ráno sa prebudiť a povedať si, že som v poriadku. Na jednej strane chcem, aby sa staré časy vrátili, no na druhej strane… Viem, kam ma zaviedli. Tak malo by to potom zmysel?
A po tom všetkom, ako sa roky naháňame za snami, ktoré nás ani netešia, prídeme na to, že všetko bolo márne. Jediné, na čom naozaj záleží a čo znamená „dosiahnuť všetko“, je mať pri sebe osobu, ktorá sa na nič nepýta a stisne nám dlaň, keď vidí, že nie sme vo svojej koži. Ktorá ako jediná za naším úsmevom uvidí skryté slzy, čo všemožne zadržiavame, a pred ktorou neskryjeme nič. Vôbec nič.
Autor: Anonym
Coverphoto: Photo by Alexandre Croussette on Unsplash
