Možno nie je moje obľúbené slovo. Nemá žiadnu hodnotu, v ničom ma neuistí, nikdy neodoženie môj strach ani mi neurobí radosť. Možno ma priklincuje nohami pevne k zemi. Zbúra moja plány, predĺži čakanie, zastaví všetko naokolo, vrátane mňa. Možno by som prirovnala k chorobe, ktorá ma paralyzuje, vystraší, no zároveň vtedy musím dúfať v čo najlepší koniec.Miluješ ma? Možno… Budeme raz spolu? Možno… Má toto budúcnosť? Možno… Vnímaš, že ťa milujem? Možno… Je v tom nejaká iná žena? Možno… Chceš byť vlastne so mnou? Možno… Som pre teba dosť dobrá? Možno…

unsplash.com

Bola som tvojím možno…

Nie ženou, na ktorú keď si sa pozrel, bol si hrdý. Nie tvojou voľbou, jedinou možnosťou, jednou na celom svete. Bola som „možno“. Ženou, ktorá sa do teba zamilovala, a ty si váhal, či jej lásku chceš. Zvažoval si všetky pre a proti. Benefity aj obmedzenia. Bola som ženou, ktorú si postavil do kúta a prikázal si jej čakať. Občas si sa pri nej zastavil, aby si sa uistil, že som sa nezmenila. Vlastne všetko pekné, na čom som tak veľmi lipla, si robil len preto, aby si si mohol byť istý, že som ešte stále tu. Len ja som za tým chcela vidieť lásku. Tak som ju tam videla.

Neviem, či v tom bola iná žena, či som nebola tvoj typ, či si chcel byť sám, no predsa len občas s niekým. Neviem, či si niečo ku mne cítil a len si sa v tom stratil i ty sám. Neviem nič… Nepoznám ťa, hoci som sa o to veľmi snažila. Nikdy som sa k tebe nedostala bližšie, aj keď boli chvíle, ktoré ma doslova opili a otupili moje zmysly. Mali sme horšie aj lepšie obdobia. V mojom vnímaní. No dnes mi je jasné, že žiadne lepšie časy sme my dvaja nezažili. To len ja som zo zúfalstva začínala vidieť aj také zlepšenia, ktoré tam nikdy neboli.

unsplash.com

Dnešným dňom dávam bodku za každým „možno“…

Už nechcem váhanie, čakanie ani nekonečné premýšľania o všetkom a o ničom. Nechcem noci plné samoty, ktoré sa striedajú s tými, čo prežijeme spolu, a potom ma znovu necháš napospas mojim myšlienkam. Nechcem byť chvíľkou vo tvojom živote a nechcem ani, aby si mne spôsoboval chvíľkovú radosť, ktorá keď sa rozplynie, znovu padnem na to najhlbšie dno. Nechcem už nič z toho, čo sa týka teba. 

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Prijať tú bolesť...

Pochopila som, že brať vzťahy z kratšieho konca nie je na škodu. Určite aspoň pre mňa. Mala som mať v sebe viac hrdosti. Mala som sa ti otočiť chrbtom ihneď, ako som počula tvoje prvé „možno“. Nemala som zo seba robiť možnosť, jednu z mnohých. Nemala som sa nechať pripútať k jednému miestu… Mala som… Nemala som… Teraz už nič nezmením. To, čo bolo, bolo… Musí ma zaujímať to, čo bude, avšak ty sa už o ničom v mojom živote nedozvieš.

Iba jeden odkaz, dámy… Máš omnoho väčšiu hodnotu ako byť niekoho zadnými vrátkami. Niekoho náhradným plánom, ak mu všetky lepšie a veľkolepejšie zlyhajú. Máš na viac ako byť tou, s ktorou raz zostane, pretože žiadna iná nebude na neho toľko čakať ako ty… Zaslúžiš si lásku, ktorá dýcha istotou. Nie vypočítavosťou…

Autor: Anonym

Coverphoto: Photo by Ilyuza Mingazova on Unsplash

Facebook komentáre