Vo vzťahu s tebou som preskákala všetko… Poznám, aké to je čerstvo sa zamilovať. Ako chutia prvé dotyky niekoho, ku komu niečo cítime a kto nás priťahuje. Viem, aké to je, keď vo vzťahu zavládne stereotyp. Viem, čo to je pýtať sa, či som stále milovaná a jediná v tvojom živote. A poznám dni, keď som ti nechýbala… Keď som si lásku, ktorú som mala cítiť od teba, musela domyslieť.
Bola som príliš dobrá. Príliš dlho som čakala a dávala ti čas. Príliš dlho som ti ukazovala, že môžeš všetko, pretože moja láska bola silnejšia než iné pocity, ktoré sa vo mne s ňou bili. Príliš dlho som ti verila a videla som v tebe niekoho iného.
To sú moje chyby…
A aké sú tie tvoje? Ty si si to príliš dlho nevšímal. Príliš dlho si bol pasívny. Príliš dlho si si užíval benefity nášho vzťahu, ktorý si mal v rukách iba ty. Príliš často si mi dokazoval, že nedostanem to, čo by mi láska mala dávať. Mal si pocit, že sa ti prepečie všetko. A mal si aj pravdu… Prepieklo sa ti. Prepáčila som. Odpustila som. Cez vlastné slzy a vlastnú dôstojnosť.
Nechýbala som ti vtedy, keď si niečo skúšal s inými. Bola som tvojou poistkou, ktorú nič nezničí. Nechýbala som ti v časoch, keď si ma ty nepotreboval, ale ja teba áno. Nechýbala som ti ráno, keď si sa prebúdzal sám alebo vedľa inej. Nechýbala som ti nikdy, pretože vždy, keď si ma chcel, bola som tu.
To je moje pochybenie. Urobila som zo seba samozrejmosť. Vďaka za túto skúsenosť. Bola príliš tvrdá na to, aby som ju ešte niekedy zopakovala. Nie, nebudem chladná a neskončím na staré kolená úplne osamelá. Stále verím v lásku. Len viem, že pre ňu nemôžem odhadzovať seba a v nikoho očiach sa pre ňu ponižovať.
Už som to pochopila…
Nedostala som od teba lásku. Necítila som u teba bezpečie. Nebol si mojou oporou. Práve naopak… Spôsobil si, že som sa začala cítiť vinne. Ako žena, ktorá za nič nestojí. Ako tá, ktorá musí len čakať, kým jej niekto preukáže náklonnosť. Naozaj boli chvíle, kedy som si bola istá, že je to mnou. A nie tebou… Nie nami – dvomi ľuďmi, ktorí k sebe nepatria, pretože každý z nich chce niečo úplne iné.
No predsa si mi niečo dal. Niečo si ma naučil, hoci to nebolo to, čo som v tomto vzťahu chcela nájsť. Naučil si ma, že treba povedať stop v správny čas. A že nikdy nemôžem nikomu dovoliť, aby som sa v jeho blízkosti cítila menejcenne. Vždy s tým budem musieť niečo urobiť – buď sa voči tomu pocitu ohradím, alebo odídem. Viem, že na mňa niekde čaká muž, ktorý vo mne rozpozná ženu hodnú úcty a lásky. A viem, že nech som to kedysi akokoľvek veľmi chcela, ty ním nie si.
Chýbal si mi príliš dlho…
Dlho na to, aby som pochopila, že takýto vzťah nechcem. Aby som odložila ružové okuliare a dokázala uvidieť realitu. Aby som si dovolila zatúžiť po niečom inom – niečom krajšom a lepšom. Niečom, čo ma nebude vyčerpávať a trvať na tom, aby som zabúdala na seba.
Ty si chýbal mne a ja tebe nie… Aj to sa stáva a už sa nebojím priznať si to. Otvorilo mi to oči a prinútilo zamyslieť sa. Či by nebolo lepšie, ak by som zapracovala na tom, aby si mi chýbať prestal. Nadobro. Nielen vtedy, keď máš práve čas a chuť.
Autor: Lenka F.
Coverphoto: Photo by Vicente Viana on Unsplash