Každý koniec bolí. S tým sa musíš zmieriť ešte skôr, ako sa do niečoho nového pustíš. Pretože vždy je tu šanca, že sa to raz skončí… Vždy sa môže stať niečoho, čo ťa zabolí a čo vyústi do konca, ktorého sa tak bojíš. Ale ešte skôr, ako sa opäť oddáš slzám a beznádeji, povedz si, že ak máš chuť zúfať, muselo to byť skutočné. Musela to byť láska, a preto nezáleží na tom, ako sa táto etapa tvojho života skončila.

Pravdepodobne sa teraz ironicky usmievaš a hovoríš si, že je to pekná hlúposť. Veď tá bolesť v tvojej duši ti sťahuje hrdlo ako zveráku, oberá ťa o spánok, o chuť ďalej žiť a niekedy v budúcnosti niekoho opäť ľúbiť. Viem, že to bolí. Viem, že je to pocit, ktorý ti určite nik nebude závidieť. No na druhej strane viem aj to, že nie každému je dopriate milovať.

pinterest.com

Mali by sme preklínať človeka, s ktorým sme boli šťastní?

Túto otázku som si kládla, keď som zistila, že to šťastie už viac nezažijem. Bolo to vo chvíľach, kedy som sa musela vyrovnať s tým, že rovnaký pocit mi už nikto neposkytne. Presne vtedy, keď nastal koniec a ja som si to uvedomila. Pretože rozchod ako taký má mnoho etáp. 

Najprv sa spamätávame z toho, čo sa vlastne stalo. Vieme, že sa naša cesta a cesta nášho milovaného človeka už nikdy nepretne, no zatiaľ to tak nebolí. Zatiaľ to neprechádza do srdca. Tam sa toto poznanie objaví až omnoho neskôr, keď prežívame chvíle, pri ktorých nám náš milovaný človek tak veľmi chýba.

Obyčajná cesta autom nás rozplače, pretože už nikdy nebude taká, ako bola s ním. Miesta, na ktoré sme zvykli chodiť spolu, nesú trpkú pachuť konca a atmosféra v nich je depresívna, aj keď vonku práve svieti slnko. Rána sú ťažké, noci ešte viac… Práve bežné chvíle po rozchode nám ukazujú, ako veľmi bol pre nás ten druhý dôležitý.

pinterest.com

No stále si myslím, že aj smútok po rozchode v sebe nesie náznak šťastia…

Vieš, koľko ľudí nikdy neprežilo chvíle, za ktorými im môže byť smutno? Koľko ľudí na tomto svete nikdy neprežilo to, čo si prežila ty? Koľko sŕdc pukne od zatrpknutia a nedostatku lásky? Tak prečo by si mala večne žialiť a preklínať niekoho, kvôli komu tvoje srdce puká od žiaľu, že by mu bolo odopreté ďalšie šťastie?

Ak to bolí, bolo to skutočné. Ak to bolí, bola to láska – silná a naozajstná, taká, ktorú množstvo ľudí na tomto svete nikdy neprežije.

No ty si to šťastie mala. Milovala si. Bola si milovaná. Dovolila si láske, aby na chvíľu zmenila tvoj život. Zaspávala si s pocitom, že si našla niekoho, kto predstavuje tvoju druhú polovičku.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Zakázala som si ťa

Tak, prosím, nič z toho neľutuj…

Po rozchode, ktorý bolí a ktorý vnímame ako krivdu či zradu, zvykneme mnohokrát toho druhého preklínať. Ten moment, kedy sme ho stretli, by sme najradšej vrátili a urobili by sme všetko tak, aby sme jeden druhého nikdy na tomto svete nenašli.

Ale o tom predsa život nie je. Nikdy by sme nemali ľutovať chvíle, kedy sme sa cítili šťastní. Aj napriek tomu, že to šťastie netrvá večne. Ak to dnes bolí, vtedy to muselo byť skutočné.

Autor: Anonym

Coverphoto: unsplash.com

Facebook komentáre