Pamätám si našu konverzáciu, keď si mi hovoril, kto si, aký si, aký nie si. Zjavne si mi len „pekne spieval“, hovoril si slová, ktoré by zaujali dievča ako ja. Veď si o mne už viac-menej niečo vedel, avšak nie z môjho rozprávania, nejako si pozabudol, že to, ako ťa vidia druhí, nemusí hneď znamenať pravdu. Dôveruj, ale preveruj. Ty si veril. Myslel si si, ako veľmi ma poznáš, ako ma máš prečítanú. Žena vždy mužovi ukáže len tie strany, ktoré ona sama chce, aby si prečítal. Ty si tu so svojím veľkým egom rozprával o tom, ako ma poznáš, rozprával si vety, ako ma máš prečítanú, a ja som sa v duchu len pýtala, či je toto naozaj ten chlap, s ktorým som pred pár týždňami zdieľala posteľ.
Naozaj? Zrazu si bol iný, zrazu si bol plný sebavedomia, zrazu si mi dokazoval, že si presne ten chlap, čo som si aj myslela, že si. Moja obava sa napĺňala. Avšak naďalej som verila, že je to len maska, ktorú si si nasadil, aby si si držal odo mňa odstup. V poriadku. Zrazu si začal chladnúť viac a viac, nerozumela som, čo sa stalo.
unsplash.com
Z muža, ktorý bol pri mne neistý, sa stal muž, ktorý bol chladnejší než cudzí ľudia na ulici…
To už v poriadku nebolo. Ty a tvoje správanie voči mne prestávali byť v poriadku. Až sa obava naplnila. Stal si sa mužom, o ktorom si mi rozprával, že nie si. Stal si sa tou obavou, ktorú som mala. Stal si sa ním, možno si ním i vždy bol, len ja som uverila viac tvojim slovám ako mojim obavám. Ja stále nedokážem pochopiť prečo ľudia klamú, prečo si vymýšľajú. Nechápem to. A nikdy ani nepochopím, ale to všetko je tvoj osud, tvoj príbeh, tvoj život.
Dovoľ mi z tvojho života odísť. Ty si mi to dovolil už dávno, len… Tvoja duša ma volá. Počujem ju, cítim ju, len tvoj rozum je silnejší, tvoje srdce neprístupné. Naučila som sa, že pokiaľ je niekoho srdce zlomené na niekoľko kúskov, nedokáže vám dať nič. Myslela som si, že dokážem vyliečiť to zlomené, avšak to nie je mojou úlohou v tvojom živote. Nie som tu od toho, aby som liečila rany iných a riešila ich problémy. Som tu od toho, aby som bezpodmienečne a nekonečne milovala.
Neskoro som si uvedomila, že zlomené srdce vám môže dať len zlomené srdce…
Môže vám len zlomiť srdce, nedokáže milovať, aj keď v tom srdci je lásky kopec, až nekonečne. Pokiaľ nevyhrá nad svojimi démonmi, jediných démonov, ktorých mi dá, budú tie, čo bolia. Zahojené srdce nevylieči a ani nepochopí to zlomené. Tvoja a moja duša k sebe patria. Viem to od prvého momentu, kedy sa naše oči stretli. Lenže tvoje ego, tvoja túžba skúšať iné veci, tvoja potreba nebyť viazaný a zároveň niekoho mať je silnejšia než tvoja duša.
Nehnevám sa, mrzí ma, že si nebol chlap a nepovedal si mi to. Mrzí ma, ako si mi narozprával rôzne vety, ktoré teraz vyzneli ako klamstvá. Mrzí ma, že si sa správal tak chladne a ani som si to nezaslúžila. Mrzí ma, že som v nás dúfala, zatiaľ čo ty si bol už inde s inou.
Nehnevám sa, že ťa očarila druhá žena viac, nehnevám sa, že si jej dal prednosť, mrzí ma, že som si myslela, že ty taký nie si, no bol si.
unsplash.com
Ale naozaj to všetko sa učím pochopiť a nechať ísť…
Neovplyvním tvoj svet, tvoje pocity, tvoje túžby a s tým som vysporiadaná, avšak ty ich ovplyvniť vieš, a ak si chlap, mohol by si ma aspoň rešpektovať ako človeka, mohol by si sa ku mne aspoň lepšie správať, a možno by si mi mohol povedať do očí, že som bola len „jednorazovka“, aj keď to neznie najlepšie, no je to stále lepšie, ako si domýšľať odpovede. Ale na to by si musel byť chlapom, o ktorom si mi rozprával, a ten neexistuje.
Neprajem ti nič zlé, nehnevám sa na teba, naďalej ťa uchovávam vo svojom nalomenom srdci. Nalomil si ho ty, ale liečim ho ja, lebo tentokrát sa ťa snažím pochopiť. Nehľadám chyby, lebo tie neexistujú. Nehľadám, čo sme mohli urobiť inak, obaja sme urobili to najlepšie, čo sme vedeli. Viem, že som si ťa vybrala a urobila by som to znova. Ten vzťah, ktorý sa ani nezačal, mi dal veľmi veľa.
unsplash.com
Neľutujem nič…
Prajem ti to najlepšie v živote, verím, že si ho našiel v tom dievčati, ktoré si objímal. Prajem ti pochopenie a lásku, ktoré všetci hľadáme. Prajem ti kopec úsmevu a smiechu, ktorý som videla na tvojej tvári ten posledný deň, čo sme sa videli. Prajem ti pokojnú dušu, ktorú som kedysi cítila, keď si bol pri mne. Snáď budeš raz tým mužom, o ktorom si mi rozprával, o tom, ktorý rieši veci, o tom, ktorý ľúbi, o tom, ktorý nie je ako všetci ostatní.
A nakoniec možno aj ním si, len to dievča, ktorej si o ňom rozprával, nebolo to správne. Tvoj rozum to snáď vie, srdce ti to šepká a duša… Tá kričí. Na mojich slovách viac už nezáleží, lebo toto sú len moje slová, moje pocity, môj pohľad na náš príbeh. Je pravdepodobné, že ty si zažil iný príbeh s inými pocitmi a inými slovami, avšak zabudol si na jednu vec, tie slová neboli moje, lebo ty a ja sme sa nikdy neporozprávali. A už sa ani neporozprávame, jedine ak v mojej mysli. A v mojej hlave i srdci budeš ten muž, o ktorom si mi rozprával, ale jedine tam, lebo realita sa pozmenila.
Chlap, o ktorom si mi rozprával,
v mojom sne ku mne prichádzal,
v realite ma nežne bozkával,
a premýšľať priveľmi mi zakázal.
V mojom srdci i hlave pridlho zostával,
všade ma ako tieň sprevádzal,
nášho príbehu sa priveľmi obával,
a tak radšej z neho pomaly odchádzal.
Druhej žene sa rozdával,
všetky svoje city so sebou vzal,
aby ich inej možno naveky daroval.
Autor: browneyes
Coverphoto: Photo by Maksim Istomin on Unsplash
