Chcem všetko alebo nič, nič medzi tým. Tak jednoduchá veta, no je tak ťažké ju aplikovať do praxe. Stále sa motať medzi niečím neúplným je neuveriteľne unavujúce. Asi tak unavujúce, ako mať vzťah ako na hojdačke.

Vzťah, v ktorom neviete, čo bude o mesiac, o týždeň, niekedy vlastne ani zajtra. Vzťah, do ktorého dávaš všetko, no tvoja polovička je premenlivá ako jarné počasie. Premenlivá, náladová, nerozhodná.

Polovička, o ktorú sa v jeden deň môžeš naplno oprieť a máš pocit, že oporu, ktorú si tak dlho hľadala, si aj konečne našla. A potom príde búrka. V živote tvojej polovičky nastane niečo, čo i len malé zmrákanie, ktoré zmení jeho náladu, pohľad na vzťah, a tebe dodá akurát tak veľké množstvo pochybností. Pochybnosti, ktoré ťa trápia a brzdia. Pochybnosti, ktoré ti víria hlavou predtým, než zaspíš. Niekedy aj celú noc. Celú noc, ktorú stráviš pozeraním do tmy a premýšľaním.

Pozeráš sa do tmy, občas sa otočíš na druhý bok a hľadíš na neho.

pinterest.com

Ako keby si vedľa neho spala prvýkrát, aj keď to pokojne môže byť aj vaša tisíca noc v poradí. Ty vieš, čo chceš. Ty vieš, že by si ho nikdy nevymenila, a že to, čo naozaj z celého srdca chceš, je on. On si pokojne spí, aj keď si vôbec neuvedomuje, ako veľmi ťa to trápi. Ako veľmi ťa trápi to, že v ňom nemáš istotu.

Nikto nám v dnešnom svete nedá pocit, že s nami bude navždy.

Taká je realita, taký je dnešný svet. Svet, v ktorom sa každý niekam ponáhľa, svet, v ktorom nikto nemá čas riešiť a udržiavať vzťahy. A ty si asi žena doby minulej. Narodila si sa v období, v ktorom vzťah medzi dvomi ľuďmi niečo znamenal. V pamäti ti utkvela spomienka spred pár rokov, kedy si stretla staršiu pani, ktorá ti rozprávala príbeh o svojej celoživotnej láske, ktorá trvala 60 rokov. O láske, ktorá existovala, o láske ktorá trvala neuveriteľnú dobu a bola skutočná, v dobrom a zlom – tak, ako to v živote funguje a byť má.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Žene, ktorá raz príde na moje miesto.

Nebola to láska z filmu, bola prežitá a neskutočne silná.

Taká, ktorú vo filmoch vidíme, no nemusíme jej veriť, pokiaľ ju reálne nemáme pred vlastnými očami. Láska, ktorá trvala až do smrti.  Ja jej verím. Verím jej, a to je presne tá láska, ktorú chcem zažívať i ja.

Vedieť, že tak, ako sa ráno zobudím, spravím raňajky a kávu, mi on večer pomôže pri umývaní riadu po večeri, ktorú mu s láskou pripravím. Budem vedieť, že sa na neho môžem spoľahnúť a že keď sa stane niečo zlé, budem sa môcť stratiť v jeho objatí až dovtedy, kým nebudem schopná sa ho pustiť.

Budem si istá, že je to niekto, kto neutečie pri prvej hádke a bude si vedieť priznať chybu, aj keď tým utrpí jeho mužské ego. Ja však verím, že som takého človeka už našla. Bohužiaľ, je to však aj niekto, kto je premenlivý ako jarné počasie, niekto, v kom nemám úplnú istotu.

Ale to asi nebudeme mať nikdy v nikom… Istotu na sto percent. A možno práve to robí život životom. Musíme si ho vychutnávať taký, aký je. Nasávať daný moment plnými dúškami, pretože zajtra môže byť všetko inak…

coverphoto: Photo by Isaac Cabezas on Unsplash

Facebook komentáre