Možno by sa mali Vianoce konať dva krát ročne.
A možno práve naopak. Možno si to nezaslúžime. Možno sa k sebe správame zle, a možno práve toto obdobie v roku je jedným z tých, ktoré si naozaj treba zaslúžiť. Možno by sme mali byť na seba dobrí častejšie ako raz do roka. Možno je to presne to, po čom všetci vnútorne prahneme ale navonok sa skrývame za nenávisť a smútok. Ja osobne milujem to obdobie. Je to to najkrajšie obdobie v roku. Nejde ani tak o rozsvietený vianočný stromček alebo vôňu medovníkov, ktorá sa rozplýva po celom dome. Pre mňa je dôležitá samotná atmosféra. Ten vianočný zhon, ktorý zažívame rok čo rok v nákupných centrách. To predbiehanie sa v radoch pri pokladniach. To neustále ponáhľanie sa za niečím, o čom ani sami nevieme, či potrebujeme. Tak to proste funguje.
Vyberieme sa do obchodov a hľadáme. Hľadáme ako ihlu v kope sena. Zdôrazňujem, vo veľkej trblietavej kope sena, ktorú nám z každej strany niekto premiestňuje niekam inam. Hľadáme, skúšame, strkáme pri tom do seba ako stádo volov. Nevidíme to čaro v nakupovaní, nevidíme aké krásne momenty práve prežívame. Nevnímame Vianoce ako sviatok, ale ako povinnosť. Povinnosť kúpiť dar niekomu, kto ho minulý rok kúpil nám. Povinnosť upiecť medovníky, pretože “v každom dome sa pečú”.
To čaro Vianoc, ktoré by mali zo sebou prinášať, sa už úplne vytráca. Už to nie sú tie sviatky, ktorými si máme spríjemniť rok. Už to je len zrýchlený december plný stresu a chaosu. Mne sa toto obobie napriek všetkému páči. Hoci je to nesmierna panika už od novembra, v nákupných centrách zažívame koniec sveta a v mestách sú zápchy väčšie ako kedykoľvek inokedy v roku, mám ho rada. Ponáhľame sa a je to celkom normálna vlastnosť. Chceme stihnúť všetko to, čo k Vianociam patrí, chceme urobiť radosť tým, na ktorých nám záleží. Chceme potešiť. Ale nerobme to bezhlavo.
Skúsme v tom ruchu nakupovania na chvíľu zastaviť čas.
Aspoň svoj čas. Zastaň a obzri sa okolo seba. Poriadne sa poobzeraj pomedzi svetlá blikajúcich stromčekov a vysvietených výkladov. Čo vidíš? Uponáhľaných rodičov, ktorí sa snažia skryť darček pred dieťaťom. Zaskočeného muža, ktorý nechtiac prezradil, kde kúpil darček svojej manželke. Uplakané dievčatko, ktoré si v dlani ráta peniažky na darček pre babku. A potom sa pozri na seba. Zaprataný košík po okraj. Čo z neho si vybral z úprimnej lásky?
Ľudia, robíme to pre seba. Celý tento Vianočný chaos si vytvárame sami, ale načo? Nerobme to z povinnosti. Nechajme Vianociam to čaro, ktoré si nesú s ich názvom. Robme si radosť pre radosť. Usmievajme sa. Nestrkajme do seba v obchodoch len preto, že rad pri pokladni je dlhší ako zvyčajne. Užívajme si tie chvíle, ktoré nás majú spájať. Užívajme si úsmevy blízkych. Užívajme si šťastie v očiach druhých.
Veď na čom inom záleží???