Niekedy, samy od seba, sa vzťahy zmenia bez varovania. Bez hádok, bez dramatických rozchodov, bez toho, aby prišiel ten povestný „tresk“. Jedného dňa (a samu ťa to prekvapí) si jednoducho uvedomíš, že to už nie je ono. Že tam, kde kedysi bývalo teplo, je teraz chlad, a tam, kde kedysi bola starostlivosť, sa usadil nezáujem. A niekedy sa stane, že ani nevieš, kde presne sa to pokazilo. 

Aj ja som to zažila. Cítila som, že niektoré putá ochladli. Že už nie som dôležitá. Že niekomu pripadám ako piate koleso na voze – nepotrebná, len potichu prítomná. Bolelo to. Ale až dnes viem, prečo sa to stalo. Až dnes rozumiem tomu, že aj nezáujem je odpoveď.  

unsplash.com

Hovorili, že som sa zmenila 

Keď som sa rozhodla prestať hrať ich hru, povedali, že som už iná. Že už nemám toľko záujmu, toľko trpezlivosti. Že som zabudla na všetko, čo bolo. Ale nebola to pravda. To, čo nazývali „zmenou“, bolo len moje rozhodnutie postaviť sa za seba. Odmietnuť vzťahy, ktoré ma vyčerpávali.  

Pretože kto tieto slová hovoril? Tí, ktorí ma brali ako samozrejmosť. Tí, ktorí si na mojej dobrote postavili hrad vlastných výhod. Tí, ktorí mi dávali prázdne slová namiesto úprimnosti a manipuláciu namiesto lásky.  

Prestali sme si rozumieť, lebo som prestala ustupovať

Áno, niektorí tvrdili, že som zrazu „namyslená“. Že sa už o nich nezaujímam. Ale prečo by som mala? Prečo by som mala dávať čas a energiu ľuďom, ktorí to nikdy nevedeli oplatiť? Dnes už nemám chuť byť tou, ktorá neustále len dáva. Možno som prestala byť pre niekoho pohodlná. Ale konečne som sa stala sama sebou.  

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Ako môžu ľudia len tak prestať milovať?

Nie, ja som sa nezmenila. Stále som tá istá. Ale už viac nie som taká, akú by ma chceli mať iní. Už nemám potrebu byť vždy usmiata a bezstarostná, ak vo mne zúria búrky. Už nevenujem pozornosť ľuďom, ktorí si moju prítomnosť nevážia.  

Niektoré putá som pretrhla. Niektoré dvere som zatvorila. Nie preto, že by som bola iná, ale preto, že som pochopila. Niekedy je totiž oslobodzujúce nechať niečo odísť.  

Naučila som sa povedať „dosť“

Prestala som byť tou, ktorá dookola toleruje tie isté chyby. Prestala som byť prístavom pre lode, ktoré sa ani nesnažia zakotviť. A v tom momente, keď som našla odvahu povedať „nie“, som našla aj pokoj.  

Vieš, rast znamená rozlúčiť sa… Pochopila som, že niektoré vzťahy ma len držali v minulosti. Že niektoré bremená, ktoré som niesla, vôbec neboli moje. A ak dnes niekomu prekáža, že už nechcem žiť podľa ich predstáv, nech. Pretože ten, kto ti vyčíta tvoje rozhodnutia, zvyčajne len zrkadlí svoje vlastné chyby.  

Coverphoto: pexels.com

Facebook komentáre