Byť dobrým človekom v dnešnej dobe je viac nedobré ako dobré. Ukazovať svoje city, byť úprimný, byť dobrý. Dnešný svet týchto ľudí nesmierne využíva, až priam potápa. Každý hľadáme tých dobrých ľudí okolo seba, ak ich aj nájdeme, tak sa (ne)snažíme si ich udržať… Snažíme? Či ich berieme ako samozrejmosť, ako niekoho, kto keď je dobrý, tak nás neopustí. Dobrí ľudia nevidia svoje hodnoty? Skôr by som povedala, že sa snažia vidieť svoje hodnoty v druhých.
Úpenlivo hľadajú a dúfajú, že to dobro je aj v iných ľuďoch. Možno budem znieť teraz naivne, ale verte mi, že to dobro je v každom. Naozaj každý z nás je dobrým človekom. Avšak nie každý je tak otvorený, tak úprimný, tak dobrý. To, že sa niekto správa inak ako my, neznamená, že nie je dobrý. Neznamená to, že sa nesnaží vyťažiť zo svojej dobroty maximum. A my by sme v každom mali hľadať ten kúsok dobra. Nie to hlúpe zaslepené dobro, ale to, ktoré v každom z nás drieme.
unsplash.com
Tie oči, ktoré sa na vás pozrú a sú domovom…
Ten úsmev, ktorý keď vidíme, tak vieme, že všetko bude lepšie.
To objatie, v ktorom sa cítime ako človek.
Tá osoba, ktorá už len svojou existenciou robí naše momenty krajšími.
Ľahko sa mi tieto veci píšu, o to ťažšie sa hľadajú…
Lenže ja viem, ja verím, ja cítim, že tam niekde je nás mnoho. Dobrého človeka nemusíme hľadať, dobrí ľudia sa priťahujú. Ich energia, ich dobrota to priťahuje. Takže sa nebojím, že by sme sa nenašli. Len by sme sa mali naučiť vážiť si to. Vážiť si dobro. Akékoľvek.
Lebo vraví sa, že úprimnosťou ďalej zájdeš a je tomu i tak? Keďže v dnešnej dobe už len fotografia na sociálnej sieti klame. Ako má byť človek v dnešnej dobe úprimný? Keď nás všetko naokolo núti klamať. Ako má byť človek dobrý, keď sa stretáva len s výsmechom a pohoršením. Lebo veď keď je človek dobrý, automaticky je využívaný.
Dnešný svet si pletie dobrotu s naivitou…
A tak sa dobro vytráca. Z každého. Zakrývame svoje pocity pred každým. Neukazujeme svoje slabé miesta. Klameme a nahovárame si. Vytráca sa z nás človečina. Lenže toto sa zastaviť nedá. Toto je dnešná doba a lepšia už nebude.
Vytráca sa rešpekt k starším a nahrádza ho rešpektovanie seba. Veď predsa sme v slobodnom svete. Zrazu sa na ulici každý správa neľudsky, ale sebavedome. A ja nerozumiem, ako sme sa ocitli tu. Vo svete bez úcty a rešpektu. Všetko zlé a nedovolené je viac cool ako to dobré a slušné.
unsplash.com
Dá sa tento svet ešte zastaviť? Dá sa zachrániť? Nemyslím si…
Povedala by som, že svet potrebuje viac dobrého ako len dobrých ľudí, aby sa zachránil. Ale v posledných rokoch je toho dobrého čoraz menej. Meníme sa na ľudí bez akýchkoľvek pocitov a emócií. Budujeme si bariéru, cez ktorú nepúšťame ani tých najbližších. Lebo vnímame akúkoľvek emóciu ako poľavenie nášho statusu. Nevravím, že všetci, avšak väčšina. Pre väčšinu je dobro vnímané ako niečo naivné a hlúpe. Prejavenie citov, byť úprimný, byť empatický? To je v dnešnej dobe považované za naivné a hlúpe? Áno.
Pomôcť druhému, podporiť ho, prejaviť mu lásku akúkoľvek je vlastne zlé. To, čo nám niekedy vštepovali, je dnes považované za hlúposť. Stratili sme sa. Všetci medzi sebou. Nevieme, ako sa správať, nevieme rozoznať to dobré od zlého, to správne od nesprávneho. Nevieme, kto sme, a hlavne nevieme, čo od nás život chce, a tým pádom sa strácame v médiách, sociálnych sieťach, vo svete. Prispôsobujeme sa väčšine, lebo veď je to väčšina. Ideme s davom, lebo päť je viac ako jeden. A tak sa vytvára svet, kde je dobro označované za hlúposť.
Kde sme považovaní za naivných ľudí bez rozumu…
Lebo len sa snažíme vidieť svet, aký bol kedysi, aký by ešte mohol byť. Lebo chceme viac lásky, viac empatie, viac toho dobrého. Lebo veríme, že po každej noci vyjde slnko. Lebo sme to my. Ale dav sa dá ľahko strhnúť. Stačí jedna veta. Jeden pohľad. Jedno slovo. Stačí jeden človek.
Netúžim byť tým človekom, túžim mať len tie slová, tie vety, ktoré prinútia zamyslieť sa nad dnešným svetom a nad tým, akú úlohu v tom svete mám ja. Ver mi, každý jeden človek má nesmierne veľkú a dôležitú úlohu. Sme tu od toho, aby sme sa motivovali. Aby sme sa počúvali, chápali a milovali. Len spolu vieme byť celok. Len spolu vieme byť tí dobrí ľudia. A len spolu si to vieme pripomínať.
unsplash.com
Snažím sa pripomenúť každému jednému to, aký je dobrý a výnimočný.
Snažím sa prebudiť to dobro, lebo drieme v každom z nás.
Snažím sa otvoriť srdce nám ľuďom.
Snažím sa povedať vety, ktoré všetci dobre vieme, ale zabúdame na ne.
Snažím sa byť lepším človekom v horšom svete.
Snažím sa…
Lenže na konci mojich viet si i tak uvedomujem, že nie je dôležité, o čo sa snažím ja, ale o čo sa budeme snažiť spolu. Lebo predsa len dav ľudí dokáže viac ako jedinec.
Aj keď už na niektoré veci je neskoro a nezmeníme ich. Byť dobrým človekom nie je nikdy neskoro, aj keď viem, že každý z nás je dobrý.
Autor: Michaela
Coverphoto: Photo by Joshua Rawson-Harris on Unsplash
