Neviem, ako začať. Mieša sa vo mne toľko pocitov a ja už nejaký ten mesiac neviem, čo s nimi. Ako mám s nimi naložiť, ako sa s tým všetkým vysporiadať. Vieš, som po tom všetkom už veľmi unavená. Vyšťavená a prázdna. Prestávam vidieť to svetlo na konci tunela, o ktorom sa toľko hovorí… Vlastne to tam už nevidím celkom dlho.
Akákoľvek nádej zhasla v momente, keď som prišla na to, že ďalšia šanca, ktorú som ti dala, vyšla nazmar.
pexels.com
Premrhal si ju a spolu s ňou si zničil aj kúsok zo mňa…
Boli dni, keď som dúfala, že všetko, čo som do nášho vzťahu investovala, sa mi raz zúročí. Myslela som si, že ak teraz vynaložím toľko námahy a snahy, uvidím neskôr nejaký výsledok. Veľmi, skutočne veľmi som verila. Tebe, nám dvom… Nechcela som sa vzdať, chvíľami som to považovala za osobnú prehru.
Ale dnes vidím, že to bola chyba. Nechcem ľutovať nič z toho, čo som pre nás dvoch urobila, ale… Bolo to zbytočné. Mala som to ukončiť skôr. Odísť so cťou, hoci aj so slzami tečúcimi po mojej tvári. Stále by to však bolo lepšie než to, čo zažívam teraz.
Prepáč, ale čakala som pridlho…
A dovolila som ti, aby si mi vzal aj to posledné, čo som mala. Všetko to, čo som si tak úzkostlivo bránila pred svetom tam vonku. Niečo, čo bolo len moje… A dnes to už nemám. Vytratilo sa to zo mňa vtedy, keď som si uvedomila, že roky čakania a dúfania boli stratou času.
Vzal si mi dôveru v ľudí. Áno, dnes už neverím nikomu. Prestala som v iných hľadať to dobré a ak niekto na mňa pôsobí priateľsky, začínam uvažovať nad jeho skrytými úmyslami. Premýšľam, prečo tie pekné skutky robí a čo tým chce získať. Neverím, že by ich robil nezištne… Po tom, čo som zažila s tebou, sa tomu už skutočne veriť nedá.
pexels.com
Kvôli tebe už v slová: milujem ťa, mám ťa rád, záleží mi na tebe… neverím.
Keď som ich začula kedysi, moja duša sa naplnila pokojom. Cítila som sa bezpečne, pretože som mala pocit, že ak sa mi v živote prihodí niečo nepekné, mám tu náruč, do ktorej sa môžem skryť. Predstavoval si moje útočisko, bol si pre mňa stelesnením pokoja… až kým som neprišla na to, že všetko, čo si mi vravel, bolo len klamstvo.
Veď predsa ak by to bola pravda, tvoje konanie by sa nelíšilo od tvojich skutkov, nie? Ak by boli tvoje slová úprimné, nepozeral by si sa na to, ako ma ničíš. Pokúsil by si sa o záchranu nášho vzťahu, nezaobchádzal by si s každou novou šancou bez rozmýšľania…
Viem, že ťa môj odchod prekvapil…
Nečakal si, že raz nájdem toľko dôstojnosti, aby som ti naposledy zamávala… A to je jedna z najväčších chýb, aké som kedy urobila. Mala som ti to ukázať skôr. Mala som odísť už vtedy, keď si ma po prvýkrát rozplakal.
Chybou bolo, že som čakala pridlho. A viac už nechcem strácať čas. Obaja vieme, že spolu nedokážeme fungovať bez toho, aby sme sa trápili. Tak radšej poďme od seba, aj keď to bolí.
Autor: Veronika Babjaková
Coverphoto: Photo by A L L E F . V I N I C I U S Δ on Unsplash
